Hramadstva77

31 sakavika admianili zahad ad 26 sakavika ab časovym spynieńni prafahladaŭ

Zahadam pieršaha namieśnika ministra achovy zdaroŭja Biełarusi № 369 ad 31 sakavika byŭ admienieny zahad ministerstva № 344 ad 26 sakavika ab časovym spynieńni praviadzieńnia prafahladaŭ u paliklinikach.

Piaćciu dniami raniej ministerstva zahadała spynić prafahlady z 30 sakavika da 20 krasavika. Adpaviednyja abviestki źjavilisia va ŭsich paliklinikach Biełarusi. Pra suviaź hetaha spynieńnia z pandemijaj karanavirusa ŭ zahadzie nie ŭzhadvałasia, ale takaja łohika naprošvałasia.

Prychod dadatkovaj kolkaści ludziej u palikliniki pavialičvaje nahruzku na miedpiersanał, a taksama pavialičaje ryzyku vypadkovaha kantakta z chvorymi i inficyravańnia.

Šerah supiarečlivych rašeńniaŭ raniej pryniali taksama struktury adukacyi. Spačatku jany kateharyčna admaŭlali nieabchodnaść karancinu ŭ škołach, paśla dazvolili baćkam pa žadańni nie adpraŭlać dziaciej u škoły. 

Biełaruś — adzinaja z krain rehijona, jakaja nie ŭviała strohich karancinnych abmiežavańniaŭ, choć, zhodna z dastupnaj statystykaj, kolkaść zachvorvańniaŭ u nas z susiednimi krainami supastaŭnaja.

Niahledziačy na toje, što epidemičny stan u krainie nie abvieščany, mnohija ministerstvy i viedamstvy realizujuć de-fakta karancinnyja miery.

Ministerstva ŭnutranych spraŭ pryniało kompleks mier pa prafiłaktycy virusnych infiekcyj u svaim składzie, a taksama ŭ padviedamasnych ustanovach, u tym liku papraŭčych ustanovach.

Mnohija teatry admianili śpiektakli, a inšyja pačali tranślavać ich anłajn, kab źmienšyć kolkaść naviednikaŭ u załach. Admianiŭ płanavanyja ekskursii i lekcyi Nacyjanalny mastacki muziej krainy. 

Na «prafiłaktyku» na krasavik začyniŭsia Minski akvapark — najbolšy ŭ krainie.

My nazirajem redki vypadak, kali mnohija struktury dziejničali faktyčna ŭrazrez z raniejšymi zajavami Alaksandra Łukašenki, jaki niekalki razoŭ nazyvaŭ karanavirus «psichozam».

«Ja hety karanavirus nazyvaju niajnačaj jak psichozam i ad hetaha nikoli nie admoŭlusia, bo razam z vami pieražyŭ užo mnohija psichozy, i my viedajem, da čaho heta pryvodziła, — zajaviŭ Alaksandr Łukašenka. — Ja absalutna pierakanany, što my možam bolš paciarpieć ad paniki, čym ad samoha virusa. Voś heta mianie bolš za ŭsio chvaluje».

Raniej Minski mietrapaliten paviedamiŭ, što kolkaść pasažyraŭ u sakaviku pamienšała na čverć.

Rytoryka biełaruskich uładaŭ u apošnija dni trochi źmianiłasia paśla taho, jak ź Viciebska i šerahu inšych haradoŭ stali nadychodzić źviestki pra rost kolkaści inficyravanych.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Źjaviŭsia płan Jeŭropy pa zakančeńni vajny va Ukrainie — poŭny tekst35

Źjaviŭsia płan Jeŭropy pa zakančeńni vajny va Ukrainie — poŭny tekst

Usie naviny →
Usie naviny

«Mama, ja doma!» — «Jak doma?!» Adna z vyzvalenych ukrainak — dziaŭčyna Julija VIDEA2

Jeŭrapiejcy adchilili płan Trampa pa Ukrainie ŭ jaho ciapierašnim vyhladzie7

Vyzvalenych ź niavoli ŭkraincaŭ sustrakaŭ asabista Kiryła Budanaŭ VIDEA5

Vyzvalenaja 18‑hadovaja palitźniavolenaja Maryja Misiuk14

Manierhiejm: čałaviek, jaki z rasijskaha raźviedčyka pieratvaryŭsia ŭ vyratavalnika Finlandyi ad Rasii32

Vakansija ŭ «Našaj Nivie»: pierakładčyk ź biełaruskaj na rasiejskuju + karektar biełaruskaj viersii + maderatar kamientaŭ31

Mancior linij vysokaha napružańnia z Pružan raskazaŭ pra pazityŭny vynik piaci hadoŭ biez seksu24

«Ja prosta ŭ žachu». Byłaja siabroŭka — pra tuju samuju dziaŭčynu, jakaja žyła pryhožaje žyćcio i jakuju abmiarkoŭvajuć u internecie1

Ejsmant: Dvuch katalickich śviataroŭ pamiłavali pa prośbie Papy Lva XIV9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źjaviŭsia płan Jeŭropy pa zakančeńni vajny va Ukrainie — poŭny tekst35

Źjaviŭsia płan Jeŭropy pa zakančeńni vajny va Ukrainie — poŭny tekst

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić