Hramadstva55

Kolkaść pnieŭmanij praciahvaje raści va ŭsich rehijonach krainy — Minzdaroŭja

Praciahvajecca rost kolkaści pnieŭmanij va ŭsich rehijonach krainy. Pra heta zajaviła siońnia na pres-kanfierencyi namieśnica ministra achovy zdaroŭja Alena Bohdan.

Ciapier u Biełarusi zadziejničana pałova z balničnych łožkaŭ, zareziervavanych dla lekavańnia pacyjentaŭ z karanavirusnaj infiekcyjaj, zajaviła Alena Bohdan.

Alena Bohdan paviedamiła, što rost kolkaści pnieŭmanij nazirajecca va ŭsich rehijonach krainy, u toj ža čas u horadzie Viciebsku ich kolkaść stabilizavałasia.

«My pastavili zadaču maksimalnaha vyjaŭleńnia i papiaredžvańnia zachvorvańnia — usio pnieŭmanii siońnia my rasceńvajem, jak karanavirusnyja», — adznačyła Alena Bohdan. Havorka tut nie pra ŭlik ich jak karanavirusnych, a pra padychody da raźmiaščeńnia pacyjentaŭ, miery zaściarohi miedpiersanału i mietodyki lekavańnia. 

Pavodle infarmacyi «Našaj Nivy» ź miescaŭ, u mnohich haradach, siarod jakich Viciebsk, Minsk, Łuniniec, Stoŭbcy, Dokšycy, Biešankovičy, Ušačy, kolkaść pnieŭmanij značna, u razy, pieravyšaje ŭzrovień minułaha hoda na toj ža pieryjad. U toj ža čas kolkaść aficyjna zarehistravanych vypadkaŭ karanavirusnaj infiekcyi pakul značna mienšaja za kolkaść vyjaŭlenych pnieŭmanij — choć absalutnaja bolšaść infikavanych pieranosiać COVID-19 biez raźvićcia pnieŭmanii, u pałovie vypadkaŭ navat bieśsimptomna.

Usiaho pad lekavańnie pacyjentaŭ z karanavirusam vyznačana kala 9500 łožkaŭ, bolš za 600 ź ich abstalavanyja aparatami štučnaj vientylacyi lohkich, skazała Alena Bohdan.

Na siońnia, paviedamiła jana, u stacyjanarach lažać 4733 pacyjentaŭ z COVID-19. Astatnija majuć lohkuju formu zachvorvańnia i lekujucca doma.

«Pad asablivym kantrolem znachodziacca 114 čałaviek, u tym liku i na aparatach štučnaj vientylacyi lohkich», — adznačyła Alena Bohdan.

Usiaho ŭ Biełarusi prykładna 70 tysiač balničnych łožkaŭ i 2300 aparataŭ štučnaj vientylacyi lohkich. Pa hetych pakazčykach Biełaruś adnosicca da hrupy samych zabiaśpiečanych u śviecie krain.

U baraćbie z karanavirusam zadziejničana 18% ad ahulnaj kolkaści daktaroŭ i 18% ad kolkaści siaredniaha miedpiersanału, zajaviła Alena Bohdan.

Alena Bohdan taksama ŭpieršyniu ad imia Ministerstva pryniesła spačuvańni siemjam pamierłych ad karanavirusnaj infiekcyi. Raniej hramadskaść krytykavała ŭłady Biełarusi za adsutnaść takich słoŭ spačuvańnia.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?3

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

Kaciaryna Andrejeva apublikavała pieršy dopis paśla vyzvaleńnia6

Apytańni pierad vybarami ŭ Kaardynacyjnuju radu pakazvajuć, što Łatuška zachavaŭ najvyšejšy davier hramadstva87

Ciače vada ŭ jarok. Na biadu, u Łahojsku taja vada — kanalizacyja

«Prahresiŭnaja Bałharyja» ŭčystuju pieramahła na vybarach. Hienierał Radzieŭ supakojvaje: Praciahniem jeŭrapiejski šlach, ale krytyčna8

Raźviedka Šviecyi: Ekanomika Rasii na miažy najhłybiejšaha kryzisu. Niajasna, ci Pucinu pra heta kažuć23

Adnaho čałavieka na ŭjeździe ŭ Biełaruś aštrafavali za adzieńnie, druhoha — za abutak

Biełarusy Varšavy zapisali pravasłaŭnuju liturhiju na rodnaj movie

Forvard chakiejnaha «Dynama-Minsk» choča, kab zarobak jamu padniali da miljona dalaraŭ za hod. Dva inšyja ŭžo atrymlivajuć amal stolki5

Statkievič zaklikaŭ biełarusaŭ nie malicca na movie RPC i pisać na pomnikach pa-biełarusku45

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?3

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić