Ułada1414

Zvolnieny pasoł Biełarusi ŭ Łatvii: My nie chavali, što pieramahła Cichanoŭskaja

Vasil Markovič — adzin z najbolš daśviedčanych dypłamataŭ Biełarusi. U struktury MZS Biełarusi jon adpracavaŭ amal 30 hadoŭ. U vieraśni jon byŭ adpraŭleny ŭ adstaŭku z pasady pasła Biełarusi ŭ Łatvii, a taksama pazbaŭleny ranhu nadzvyčajnaha i paŭnamocnaha pasła.

Vasil Markovič. Fota lsm.lv

Što ž stajała za hetym tajamničym zvalnieńniem?

«Razumnyja ŭsio zrazumiejuć, a durniam i nie patrebna viedać»,

— adkazvaje spadar Vasil, jaki ciapier znachodzicca ŭ Biełarusi, u svaim domie pad Łahojskam.

Markovič pryznaje, što sapraŭdy i na sustrečach z dyjasparaj, i ŭ razmovach z žurnalistami kazaŭ pra toje, što na ŭčastku dla hałasavańnia ŭ Ryzie pieramahła Śviatłana Cichanoŭskaja.

«U nas było kala 700 vybarcaŭ, u asnoŭnym moładź. Ja navat nie byŭ staršynioj vybarčaj kamisii, ale da mianie źviartalisia pa kamientar. My ničoha nie stali chavać, ahučyli, što majem takija ličby i što pavodle ich pieramahła Cichanoŭskaja».

Ci škaduje Vasil Markovič ab zroblenym: «Kaniečnie, nie škaduju. Usio da lepšaha». Zasmučany dypłamat tym, što z MZS byli zvolnienyja jašče dva supracoŭniki pasolstva ŭ Łatvii — heta savietnik-pasłańnik Alaksiej Maciuchievič i staršy savietnik Andrej Aŭramienka. «Razumnyja, tałkovyja chłopcy, viedajuć šmat moŭ. Škada, što ź imi tak».

Taksama «NN» pacikaviłasia, ci źviazvajuć Vasila Markoviča siabroŭskija adnosiny ź ministram zamiežnych spraŭ Uładzimiram Makiejem.

«Razumiejecie, nas takich, chto na słužbie ŭ MZS amal 30 hadoŭ, užo niamnoha zastałosia — ja, Makiej, Laščenia [były pasoł u Słavakii, jaki vykazaŭsia suprać hvałtu i byŭ zvolnieny — «NN»], Barysievič, Alejnik. My ŭsie adzin adnaho viedajem da končykaŭ paznohciaŭ».

«Viadoma, kryŭdna, što pazbavili ranhu. Lubomu čałavieku było b kryŭdna, a tym bolš, kali addaŭ stolki hadoŭ dypłamatyčnaj słužbie», — kaža były pasoł.

Vasil Markovič naradziŭsia ŭ 1955 hodzie ŭ Kažan-Haradku Bresckaj vobłaści. Vučyŭsia ŭ Maskvie, u MDIMA. Pracavaŭ jašče ŭ savieckim pasolstvie ŭ Bonie. Paśla razvału SSSR viarnuŭsia ŭ Biełaruś. Pracavaŭ konsułam pasolstva Biełarusi ŭ Hiermanii, pracavaŭ tam pad kiraŭnictvam Piatra Sadoŭskaha. Byŭ konsułam Biełarusi ŭ Daŭhapiłsie, pasłom u Čechii i Łatvii. Uznačalvaŭ kadravaje ŭpraŭleńnie MZS.

Zhodna z aficyjnymi vynikami hałasavańnia ŭ Łatvii, Cichanoŭskaja nabrała 59% hałasoŭ, Łukašenka — 34%.

Kamientary14

Ciapier čytajuć

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Usie naviny →
Usie naviny

Zabojca ź Minska padpisaŭ kantrakt prosta ŭ rasijskaj kałonii. Pavajavać da pałonu atrymałasia dva dni2

Što tannaja nafta pryniasie Biełarusi?6

20‑hadovy minčuk advažna i pierpiendykularna vyjechaŭ pierad tramvajem4

Homielskaha pradprymalnika pryznali darmajedam, kali jon kvartał spracavaŭ biez prybytku6

«Ja paprasiła svaju siastru razdrukavać fotazdymki z majho akaŭnta i prysłać mnie ŭ kałoniju». Łarysa Ščyrakova raskazvaje pra fotasiesii ŭ etnastyli1

U Biełarusi zapracavaŭ miedpartał. Zaraz źviestki svajoj miedycynskaj karty možna prahladać anłajn7

Śpiłbierh vypuskaje «Dzień vykryćcia» — novy film pra inšapłanietnikaŭ4

Jak u Amierycy. U Babrujsku handlovy centr adčyniali z pompaj, pierarazańniem čyrvonaj stužki i šturmam dźviarej7

U Vieniesuele ŭ vyniku ziemlatrusu — bolš za 200 zahinułych, tysiačy ludziej ličacca źnikłymi bieź viestak1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić