Hramadstva

Sienatar, ankołah Aleh Sukonka pra Karanika: «Heta pieršaradny demahoh, jaho pryviała Kačanava»

Sienatar Aleh Sukonka daŭ intervju «Narodnaj Voli». Sukonka — viadomy ankołah, były kiraŭnik RNPC ankałohii imia Alaksandrava, zasłužany doktar Biełarusi. 

Aleh Sukonka. Fota: Maksim Śližeŭski, TUT.BY

Aproč inšaha, Sukonka vykazaŭsia pra papiaredniaha ministra achovy zdaroŭja Uładzimira Karanika. 

«Z Karanikam u nas asabistaja niepryjaź. Pryčym surjoznaja. Ja liču, što jon redki pieršaradny demahoh. Heta Kačanava jaho pryviała… Kali mianie prasili dać jamu charaktarystyku, ja skazaŭ: mahu napisać vialikimi litarami na papierčynie, ale heta budzie nieprystojnaje słova. 

A kali jon pryjšoŭ u Ministerstva, mianie vykinuli biez prava pracaŭładkavańnia». 

Doktar Sukonka taksama rezka raskrytykavaŭ utojvańnie statystyki zachvorvańnia na karanavirus: «Treba davać narmalnuju, pravilnuju, sumlennuju statystyku pa karanavirusie i ź jaje zychodzić. Nichto nie pavinien bajacca hetaj statystyki! Kolki ŭ nas pa-sapraŭdnamu ludziej chvoryja na kavid? Ni vy, ni ja nie viedajem dakładnaha adkazu.

— A vy ŭzdymali pytańnie pra statystyku ŭ viarchach?

— Ja nie prosta ŭzdymaŭ, a najechaŭ z hetaj nahody na ciapierašniaha i papiaredniaha ministraŭ achovy zdaroŭja. Ja pytaŭsia: dzie kanfierencyja pa vynikach pieršaj chvali karanavirusa? Čamu nie praviali, nie patłumačyli, nie zrabili vysnovy? Heta samaje važnaje — zrabić vysnovy, namiecić prahramu, zrazumieć, što rabić dalej. Karanavirus nikudy nie dzieniecca. … Treba viedać, ci budzie na ich dziejničać rasijskaja vakcyna abo nie. Heta vialikija daśledavańni! Treba hruntoŭna hetym zajmacca, strukturu vyznačyć, hrošy, tamu što heta tolki pačatak: dapuskaju, što karanavirus budzie i ŭ nastupnym hodzie, jon tolki źmienić svaju pryrodu.

Tak, u nas viaduć baraćbu z hetym virusam, ale treba, kab heta rabiłasia na najvyšejšym uzroŭni. Treba surjozna zajmacca prablemaj, a nie prosta tušyć pažar.

Ludzi pavinny viedać praŭdu! Tak było ŭ nas u ankałohii, kali ja pracavaŭ. My viali statystyku, dublavali jaje. U nas ža jość Nacyjanalny statystyčny kamitet…

— …iaki naohuł pierastaŭ publikavać źviestki pa śmiarotnaści.

— U nas usie pryvykli chavać, kab usio było nibyta cip-top. Ale ŭ nas niama ludziej, jakija zdolnyja skazać vysokamu načalstvu, što heta treba.

— Dyk vy ž sienatar, možacie ŭsio heta ahučyć na Usiebiełaruskim schodzie. I vy dobry pramoŭca.

— A ci varta?..

— Vy ž viedajecie pra adkryty list daktaroŭ, u jakim vystavili šerah surjoznych patrabavańniaŭ da ŭłady. Vy jaho padpisali?

— Nie padpisvaŭ i, ščyra kažučy, navat nie čytaŭ. Ja jak sienatar navat nie ŭmiešvaŭsia ŭ heta. Siadzieŭ cicha», — pryznaŭ doktar Sukonka.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony7

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony

Usie naviny →
Usie naviny

Na vajnie zahinuŭ polski palicejski, jaki vajavaŭ na baku Rasii5

«Ty sieła ŭ turmu i nie padumała pra mianie». Łarysa Ščyrakova pra pačućcio viny pierad synam4

Kiraŭnik BRSM staŭ hałoŭnym ideołaham Minska4

Budaŭnictva mietro ŭ Šabany paličyli niemetazhodnym?

Stali viadomyja novyja detali ŭ maštabnaj spravie arhanizataraŭ kancertaŭ5

Pašyreńnie mietro, znos staroj zabudovy. Padviali vyniki abmierkavańnia novaj redakcyi hienpłana Minska1

Kožny šosty naftavy tankier u śviecie naležyć da rasijskaha «cieniavoha fłotu»1

Ukrainskija bieśpiłotniki źniščyli restaran u elitnym krymskim sanatoryi «Faros», jaki siońnia byŭ zakryty na śpiecabsłuhoŭvańnie4

Žychara Ivacevičaŭ vyhnali sa škoły za toje, što kuplaŭ smažanki6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony7

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić