Hramadstva

Sienatar, ankołah Aleh Sukonka pra Karanika: «Heta pieršaradny demahoh, jaho pryviała Kačanava»

Sienatar Aleh Sukonka daŭ intervju «Narodnaj Voli». Sukonka — viadomy ankołah, były kiraŭnik RNPC ankałohii imia Alaksandrava, zasłužany doktar Biełarusi. 

Aleh Sukonka. Fota: Maksim Śližeŭski, TUT.BY

Aproč inšaha, Sukonka vykazaŭsia pra papiaredniaha ministra achovy zdaroŭja Uładzimira Karanika. 

«Z Karanikam u nas asabistaja niepryjaź. Pryčym surjoznaja. Ja liču, što jon redki pieršaradny demahoh. Heta Kačanava jaho pryviała… Kali mianie prasili dać jamu charaktarystyku, ja skazaŭ: mahu napisać vialikimi litarami na papierčynie, ale heta budzie nieprystojnaje słova. 

A kali jon pryjšoŭ u Ministerstva, mianie vykinuli biez prava pracaŭładkavańnia». 

Doktar Sukonka taksama rezka raskrytykavaŭ utojvańnie statystyki zachvorvańnia na karanavirus: «Treba davać narmalnuju, pravilnuju, sumlennuju statystyku pa karanavirusie i ź jaje zychodzić. Nichto nie pavinien bajacca hetaj statystyki! Kolki ŭ nas pa-sapraŭdnamu ludziej chvoryja na kavid? Ni vy, ni ja nie viedajem dakładnaha adkazu.

— A vy ŭzdymali pytańnie pra statystyku ŭ viarchach?

— Ja nie prosta ŭzdymaŭ, a najechaŭ z hetaj nahody na ciapierašniaha i papiaredniaha ministraŭ achovy zdaroŭja. Ja pytaŭsia: dzie kanfierencyja pa vynikach pieršaj chvali karanavirusa? Čamu nie praviali, nie patłumačyli, nie zrabili vysnovy? Heta samaje važnaje — zrabić vysnovy, namiecić prahramu, zrazumieć, što rabić dalej. Karanavirus nikudy nie dzieniecca. … Treba viedać, ci budzie na ich dziejničać rasijskaja vakcyna abo nie. Heta vialikija daśledavańni! Treba hruntoŭna hetym zajmacca, strukturu vyznačyć, hrošy, tamu što heta tolki pačatak: dapuskaju, što karanavirus budzie i ŭ nastupnym hodzie, jon tolki źmienić svaju pryrodu.

Tak, u nas viaduć baraćbu z hetym virusam, ale treba, kab heta rabiłasia na najvyšejšym uzroŭni. Treba surjozna zajmacca prablemaj, a nie prosta tušyć pažar.

Ludzi pavinny viedać praŭdu! Tak było ŭ nas u ankałohii, kali ja pracavaŭ. My viali statystyku, dublavali jaje. U nas ža jość Nacyjanalny statystyčny kamitet…

— …iaki naohuł pierastaŭ publikavać źviestki pa śmiarotnaści.

— U nas usie pryvykli chavać, kab usio było nibyta cip-top. Ale ŭ nas niama ludziej, jakija zdolnyja skazać vysokamu načalstvu, što heta treba.

— Dyk vy ž sienatar, možacie ŭsio heta ahučyć na Usiebiełaruskim schodzie. I vy dobry pramoŭca.

— A ci varta?..

— Vy ž viedajecie pra adkryty list daktaroŭ, u jakim vystavili šerah surjoznych patrabavańniaŭ da ŭłady. Vy jaho padpisali?

— Nie padpisvaŭ i, ščyra kažučy, navat nie čytaŭ. Ja jak sienatar navat nie ŭmiešvaŭsia ŭ heta. Siadzieŭ cicha», — pryznaŭ doktar Sukonka.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?10

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

«U nas jašče tydni dva čakać». Chto ź biełarusaŭ užo pasadziŭ bulbu ŭ hetyja vychodnyja?6

Izrailski vajskoviec kuvałdaj kryšyŭ statuju Isusa Chrysta na poŭdni Livana39

Chłopiec z Efiopii stvaraje sa śmiećcia nievierahodnyja kaściumy VIDEA

«Dienieh niet, no vy dieržitieś». Pamierła žančyna z Kryma, jakoj Miadźviedzieŭ heta kazaŭ6

Rynak pracy čakaje vialikaja prablema — i heta nie štučny intelekt13

Jak maci čatyroch dziaciej stała kiroŭcam aŭtobusa ŭ Minsku3

Načny Raman stvaraje pieśni z vajbam 90‑ch na biełaruskaj movie10

U čata GPT zdaryŭsia masavy zboj1

Rasija ciapier nie trymaje na terytoryi Biełarusi vialikich vajskovych sił — Dziaržpahransłužba Ukrainy4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?10

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić