Sport

Dyk ci pajedzie Niedasiekaŭ na Alimpijadu? Voś čaho čakać ad asłableńnia spartovaha banu

Užo niedzie hod amal usie spartoŭcy z rasijskim ci biełaruskim hramadzianstvam całkam pazbaŭlenyja mižnarodnych turniraŭ. Ale 28 sakavika kiraŭnik Mižnarodnaha alimpijskaha kamiteta Tomas Bach ahučyŭ rašeńnie, jakoje moža kardynalna źmianić situacyju.

Maksim Niedasiekaŭ. Fota: commons.wikimedia.org

Asnoŭnaja ideja takaja: vykankam MAK raić mižnarodnym spartovym fiederacyjam dapuskać da mižnarodnych spabornictvaŭ atletaŭ z rasijskimi ci biełaruskimi pašpartami, ale pry hetym spartoŭcy musiać vystupać u niejtralnym statusie. U toj ža čas nie staić pytańnie ab dopusku biełarusaŭ i rasijan u kamandnych vidach sportu, a taksama ab dopusku tych, chto padtrymlivaje vajnu va Ukrainie, i supracoŭnikaŭ siłavych struktur.

Rekamiendacyi MAK nie datyčać Alimpijad 2024 i 2026 hadoŭ, bo pa ich rašeńni buduć pryniatyja asobna. Ale ž adznačym, što, kab trapić na Hulni, spartoviec pavinien atrymać alimpijskuju licenziju na adnym z adpaviednych mižnarodnych turniraŭ, i kali jon nie budzie da ich dapuščany, to nie trapić i na Alimpijadu.

Dla biełaruskaha i rasijskaha sportu ciapierašnija rekamiendacyi — nie samy horšy vynik. Bolšaść tych spartoŭcaŭ, chto zastaŭsia pa-za turnirami paśla pačatku vajny, dakładna zmohuć tudy viarnucca, bo papiarednija sankcyi, u adroźnieńnie ad ciapierašnich, całkam vykidali ź mižnarodnych turniraŭ hramadzian Biełarusi i Rasii. Ukraina, Polšča i krainy Bałtyi i ciapier vystupali suprać taho, kab źniać spartovy ban.

Tatalny ban dla spartoŭcaŭ z rasijskimi i biełaruskimi pašpartami zakranuŭ i tych atletaŭ, jakija paśla padziej 2020-ha vykazalisia suprać režymu i nie padtrymali vajnu. Bolšaść ź ich była vymušanaja emihravać, bahata chto skončyŭ karjeru, bo nie mieŭ mahčymaści praciahnuć vystupy i treniroŭki.

Rašeńnie MAK pakidaje šerah pytańniaŭ. Naprykład, jak budzie vyznačacca, padtrymlivaje spartoviec vajnu ci nie? Adnym z adkazaŭ mahło b być publičnaje asudžeńnie vajny abo padpisańnie adpaviednaha dakumienta nakštałt Antyvajennaj dekłaracyi spartoŭcaŭ, raspracavanaj hod tamu Biełaruskim fondam spartovaj salidarnaści.

Ale bolš imaviernym padajecca inšy vynik: na turniry aŭtamatyčna pajeduć usie atlety, chto nie vystupaŭ u padtrymku vajny adkryta i niedvuchsensoŭna. Ale ci buduć mižnarodnyja spartovyja fiederacyi prysłuchoŭvacca da rekamiendacyj MAK? Mižnarodnaja asacyjacyja lohkaatletyčnych fiederacyj, naprykład, nie žadaje dapuskać da svaich turniraŭ nikoha z rasijan i biełarusaŭ.

Inšaje pytańnie datyčyć atletaŭ, jakija naležać da siłavych struktur. Patłumačym: kali toj ci inšy spartoviec pracaŭładkavany va ŭmoŭnym KDB, ale heta nie značyć, što jon chodzić tudy na słužbu. Atletaŭ, i nie tolki ŭ Biełarusi, paprostu prypisvajuć da takich struktur, i tyja płaciać im zarobki, sam ža spartoviec u toj čas pryśviačaje siabie treniroŭkam i turniram.

Pra jakich kankretna spartoŭcaŭ idzie havorka? Voś tolki niekalki samych viadomych imion, prypisanych da biełaruskich Uzbrojenych sił:

  • Dzinara Smolskaja — bijatłanistka, alimpijskaja čempijonka — 2018 u žanočaj estafiecie;
  • Ali Šabanaŭ — pradstaŭnik volnaj baraćby;
  • Nastaśsia Škurdaj — płyŭčycha, čempijonka Jeŭropy — 2019 siarod junijoraŭ;
  • Maksim Niedasiekaŭ — lohkaatlet, srebrany pryzior čempijanatu Jeŭropy — 2018, bronzavy pryzior Alimpijady-2020;
  • Nastaśsia Prakapienka — piaciborka, udzielnica čatyroch Alimpijad, bronzavaja pryziorka Alimpijady;
  • Alina Tałaj — lohkaatletka, pryziorka čempijanatu śvietu.

Amal usie ź ich, za vyklučeńniem Nastaśsi Škurdaj i Aliny Tałaj, tym ci inšym čynam vystupali ŭ padtrymku režymu Łukašenki.

Jość takija spartoŭcy i ŭ inšych siłavych strukturach. Naprykład, u MUS ličycca lohkaatletka Nastaśsia Mirončyk-Ivanova, adna z samych aktyŭnych prychilnic dziejnaj biełaruskaj ułady.

Zhodna z rekamiendacyjami MAK, takija spartoŭcy nie pavinny atrymać dostup da mižnarodnych turniraŭ. Ale zastajecca inšaje pytańnie: ci nie pastaviacca mižnarodnyja fiederacyi da svajoj pracy farmalna? Jakim čynam budzie harantavana vykanańnie na praktycy rekamiendacyj MAK? I ci moža jano ŭvohule być harantavana?

Pakul rašeńnie MAK vyklikaje bolš pytańniaŭ, čym adkazaŭ.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

«Bali i abdymanki z Łukašenkam — nie palityka?» Spytali ŭ sumlennych spartsmienaŭ, ci varta źniać spartovy ban z Rasii i Biełarusi

Alena Leŭčanka i Alaksandra Hierasimienia aburylisia spartovym fondam, jaki vykarystoŭvaje ich imiony. Tam adkazali

Hienprakuratura budzie vyrašać, kamu sa spartoŭcaŭ z «čornaha śpisa» dazvolić vystupać

Kamientary

Ciapier čytajuć

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Usie naviny →
Usie naviny

«Zahruzka ŭpała, zakazaŭ mienš». Rabotnikaŭ pradpryjemstva ŭ Rečycy stali adpraŭlać u adpačynki biez apłaty4

Čamu vučeńni «Zachad-2025» vyrašyli pravieści ŭ centry krainy, a nie kala miežaŭ NATA — mierkavańnie ŭkrainskaha palitołaha4

Prarasijskija nadpisy na ciele ŭkrainskaha vajskoŭca vyrazaŭ chirurh padčas apieracyi4

Kala bierahoŭ Kanady zaŭvažyli redki čorny ajśbierh1

CACHAŁ zahadaŭ žycharam adnaho z rajonaŭ Tehierana evakujavacca. Zrujnujuć budynak dziaržaŭnaha telebačańnia3

ZŠA pierakidajuć na Blizki Uschod druhi avijanosiec i dziasiatki samalotaŭ8

«Pradali 1647 kupiur za 3 dni». Ažyjataž vakoł pamiatnaj banknoty Nacbanka nie ścichaje3

Stała viadoma jašče pra adnaho biełarusa, jaki vajavaŭ na baku Rasii i trapiŭ u pałon1

U paŭdniovaj Jeŭropie prajšli mitynhi suprać turystaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić