Stała viadoma pryčyna śmierci mužčyny z Mazyra, jakoha šukali amal miesiac
Sudovyja ekśpierty vyśvietlili pryčynu śmierci žychara Mazyra 1951 hoda naradžeńnia, cieła jakoha było znojdziena ŭ lasnym masivie ŭ siaredzinie maja paśla praciahłych pošukaŭ, jakija zaciahnulisia amal na miesiac, piša «Homielskaja praŭda».

Pavodle zaklučeńnia ekśpiertaŭ, mužčyna pamior u vyniku zachvorvańnia serca.
Zajava ab źniknieńni mužčyny pastupiła ŭ Mazyrski RAUS 19 krasavika. Svajaki paviedamili, što za niekalki dzion da hetaha jon patelefanavaŭ i skazaŭ, što zabłukaŭ u lesie. Pry hetym mužčyna paprasiŭ nie vyklikać ratavalnikaŭ, bo byŭ upeŭnieny, što samastojna zmoža vyjści da darohi, pakolki čuŭ šum trasy.
Na žal, samastojna vybracca ź lesu jamu nie ŭdałosia.
Pošuki praciahvalisia kala miesiaca. Miescaznachodžańnie zahinułaha dapamoh vyznačyć sabaka pošukava-vyratavalnaha atrada «Simuran», paśla čaho cieła było znojdziena ŭ lasnym masivie Mazyrskaha rajona.
Pa hetym fakcie Mazyrski rajonny adździeł Śledčaha kamiteta pravodzić pravierku.
Sumnaja historyja jašče raz nahadvaje, što ŭ vypadku straty aryjentacyi ŭ lesie abo inšaj nadzvyčajnaj situacyi važna jak maha chutčej źviartacca pa dapamohu da ratavalnikaŭ i nie spadziavacca tolki na ŭłasnyja siły.
Ciapier čytajuć
«Spasibo, Lena! Prodołžajtie viesti nabludienije». Aficer, jaki pisaŭ Charysavaj, paśviŭsia ŭ čatach palitemihracyi, a niekatorym dziaŭčatam navat prapanoŭvaŭ abmianiacca niudsami
Kamientary