Kultura

Hrodzienski fatohraf stvaryŭ kalandar z histaryčnymi asobami horada, a potym pačaŭ pisać pra ich pjesy

Hrodzienski fatohraf i dramaturh Rusłan Chilimončyk piša pjesy, pryśviečanyja asobam z historyi Hrodna. U jaho biblijahrafii jość tvory, pryśviečanyja atletu Jakubu Čachoŭskamu, fatohrafu Piatru Šumavu, a taksama karalevie Bonie Sforca.

Rusłan Chilimončyk. Fota: vgr.by

U 2021 hodzie Rusłan Chilimončyk stvaryŭ kalandar dla Hrodzienskaha dramatyčnaha teatra. U jaho kancepcyju aŭtar zakłaŭ «histaryčnych asobaŭ Hrodna». Padčas pracy nad kalendarom Rusłan vyjaviŭ, što jość šmat ludziej nie zusim viadomych jamu, ale jakija ŭ svoj čas pakinuli prykmietny śled u historyi.

«Paźniej źjaviłasia žadańnie ich ažyvić. Było b vydatna, kali b na scenie teatra my b zhadvali ich», — skazaŭ Rusłan Chilimončyk «Viačerniamu Hrodna».

Pieršyja pjesy byli pra asiłka Jakuba Čachoŭskaha, jaki naradziŭsia ŭ Hrodnie ŭ 1897 hodzie. Paźniej jon staŭ husaram, zajmaŭsia baraćboj, a taksama vystupaŭ u cyrku. Pavodle Chilimončyka, trenirovačnyja pryncypy atleta aktualnyja dasiul.

Druhuju pracu dramaturh pryśviaciŭ inšamu ŭradžencu Hrodna — fatohrafu Piatru Šumavu. Jon naradziŭsia ŭ 1872 hodzie, byŭ adnym ź viadomych i najbolš važnych dziejačaŭ sacyjalistyčnaha ruchu ŭ Hrodnie na pačatku XX stahodździa. Ale bolš Šumaŭ viadomy tym, što fatahrafavaŭ navukoŭca Albierta Ejnštejna, mastaka Marka Šahała, paetku Marynu Ćviatajevu, kampazitara Siarhieja Prakofjeva, paeta Uładzimira Majakoŭskaha.

«Potym ja ŭžo šukaŭ u bijahrafijach niejkija nie zusim vidavočnyja fakty, jakija mahli b zacikavić prostaha čałavieka. Tak atrymałasia z Bonaj Sforca. Było cikava pahruzicca ŭ toj čas i razumieć, što voś naš samy stary hadzińnik u Jeŭropie na Farnym kaściole — jaje zasłuha», — skazaŭ Chilimončyk.

Na jaho dumku, pra Bonu Sforca možna napisać nie adnu knihu. Tamu pjesa — tolki epizod z žyćcia, praź jaki hetuju histaryčnuju asobu jašče nie razhladali.

Nastupnaja hierainia pjesy Chilimončyka — piśmieńnica Eliza Ažeška. Ciapier dramaturh znajomicca z tvorčaściu Ažeški, bo choča pahruzicca ŭ śviet čałavieka praź jaho tvorčaść.

Čytajcie:

«Kab adnojčy viarnucca dachaty». Hanna Šarkunova napisała pieśniu na słovy Maksima Znaka

«Nie treba mianie chavać z pompaj, ja ž nie na vajnu idu». Jakija zahadki tojać tastamienty i epitafii časoŭ VKŁ?

89-hadovy Kastuś Ćvirka: Budu žyć, pakul nie vydam usie 200 tamoŭ «Biełaruskaha knihazboru»!

Kamientary

Ciapier čytajuć

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Usie naviny →
Usie naviny

Šrajbman: Ciapierašnija kanflikty ŭ apazicyi ŭžo mała kaho cikaviać14

Rabotniki MNS vyratavali na pažary sabaku i kata, a potym zrabili im štučnaje dychańnie

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka2

14-hadovaja Vika admoviła ŭ seksie — i heta stała pryčynaj panažoŭščyny, u jakoj zahinuli čaćviora padletkaŭ u Bajkalsku10

Na bietonnym zavodzie ŭ Homieli zahinuŭ kiroŭca cemientavoza

«Tydzień u Brazilii, dzie ciabie abrabujuć, abo dva tydni ŭ biaśpiečnaj Biełarusi». Pa što zamiežniki jeduć u našu krainu6

Ukraina atakavała technapark i zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ u Padmaskoŭi1

Biełaruś pieranosić vučeńni «Zachad-2025» z zachodnich miežaŭ uhłyb krainy18

U nazvach stancyj mietro na vychadach z padziemki źnikli niekatoryja litary1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić