Kino

U Halivudzie zastrajkavali 160 tysiač akcioraŭ. Niekalki zorak pajšli prosta z premjery «Opienhiejmiera»

Dziasiatki tysiač akcioraŭ Halivuda i amierykanskaha telebačańnia pačali strajk paśla taho, jak abjadnany prafsajuz Hildyi kinaakcioraŭ i Fiederacyi artystaŭ teleradyjoviaščańnia SAG-AFTRA nie zmahli damovicca sa studyjami ab pavyšeńni apłaty ich pasłuh i abmiežavańniach u vykarystańni štučnaha intelektu ŭ kinavytvorčaści, piša Bi-bi-si.

Fota: Mark J. Terell / AP

Jak zajaviŭ u čaćvier na pres-kanfierencyi ŭ Kalifornii staršynia abjadnanaha prafsajuza, jaki ŭznačalvaŭ pieramovy, strajk — heta «apošni arhumient». «Ale jany nie pakinuli nam nijakaj alternatyvy», — dadaŭ jon.

Kala 160 tysiač akcioraŭ dałučacca da scenarystaŭ, jakija strajkujuć užo dva z pałovaj miesiacy.

Heta samaje maštabnaje spynieńnie amierykanskaj kinaindustryi za apošnija 63 hady.

Apošni raz «padvojnaja» zabastoŭka akcioraŭ i scenarystaŭ była ŭ 1960 hodzie, kali na piku słavy ŭ Halivudzie była Merylin Manro. Hetaja akcyja pryviała da značnych strat u biudžecie kinastudyj.

Jakimi mohuć być nastupstvy zabastoŭki

U ramkach akcyi akciory nie buduć zdymacca, udzielničać u rekłamnych kampanijach, prysutničać na premjerach jak poŭnamietražnych karcin, tak i sieryjałaŭ i vieści roznyja cyrymonii.

Čakajecca, što buduć pierapynienyja abo adkładzienyja sotni zdymačnych pracesaŭ, uklučajučy sieryjały i televizijnyja mini-sieryjały, jakija zdymajucca na ŭsioj terytoryi ZŠA.

Siarod studyj i płatformaŭ, jakija zakranie strajk, takija hihanty, jak Fox, Disney, Netflix, Paramount, Universal, Sony i inšyja.

Akciory — členy prafsajuza, jakija znachodziacca na zdymkach i mierapryjemstvach u inšych krainach, u tym liku ŭ Vialikabrytanii, taksama buduć strajkavać.

Z-za hetaha, naprykład, jak paviedamlaje Variety, pryznačanaja na čaćvier łondanskaja premjera filma «Opienhiejmier» była pieraniesienaja na hadzinu raniej, kab zorki paśpieli pajavicca na čyrvonaj dyvanovaj darožcy. Adnak, jak paviedamiŭ kinarežysior Krystafier Nołan, pry navinie ab pačatku zabastoŭki Kilijan Merfi i Emili Błant pakinuli kinazału.

U paniadziełak jany ž pavinny byli prezientavać karcinu ŭ Ńju-Jorku, ale na hetym mierapryjemstvie ich užo dakładna nie budzie.

Mnohija telekampanii ŭžo abviaścili, što pakaz novych dramatyčnych i kamiedyjnych sieryjałaŭ, jaki tradycyjna pačynajecca ŭ vieraśni, budzie adkładzieny. Zvyčajna pieršyja siezony puskajuć u efir, kali praca nad nastupnymi jašče praciahvajecca, ale ŭ hetaj situacyi nieviadoma, kali jany buduć hatovyja.

Kampanii Fox i ABC majuć namier zapoŭnić svaju vosieńskuju sietku viaščańnia pakazam realici-šou, na stvareńnie jakich nie ŭpłyvaje zabastoŭka, a taksama puściać u efir paŭtory kamiedyjnych sieryjałaŭ.

Nie paciarpiać ad zabastoŭki niezaležnyja pradziusarskija kampanii, jakija nie źviazany damovami z prafsajuzami.

Čaho damahajucca akciory

Papiaredni trochhadovy kantrakt, u jakim byli zamacavany damoŭlenaści pamiž Hildyjaj kinaakcioraŭ i pradziusarskimi kampanijami, skončyŭsia 30 červienia, ale byŭ pradoŭžany na pieryjad kansultacyj — da poŭnačy 13 lipienia pa amierykanskim časie.

Siarod umoŭ novaha kantrakta prafsajuzy damahalisia pavyšeńnia apłaty pracy akcioraŭ siaredniaha źviana (kantrakty z zorkami zaklučajucca na ekskluziŭnych dla kožnaha vypadku ŭmovach) i harantyj, što štučny intelekt nie zamienić i nie abmiažuje funkcyi artystaŭ na zdymačnaj placoŭcy.

Jašče da zakančeńnia terminu damovy pradstaŭniki prafsajuza kazali, što novy kantrakt, miarkujučy pa ŭsim, nie budzie zaklučany, bo pracadaŭcy nie demanstrujuć namieraŭ abmierkavać prapanavanyja ŭmovy.

Pa słovach prezidenta Hildyi aktrysy Fren Drešer, pradziusarskija kampanii adharadzilisia ad akcioraŭ ścianoj i nie chočuć ničoha čuć.

Adnak Aljans vytvorcaŭ kino i telebačańnia (AMPTP), jaki pradstaŭlaje intaresy studyj i stryminhavych płatformaŭ, zajaŭlaje, što prafsajuzam była zroblena ščodraja prapanova, i adkaznaść za zryŭ pieramoŭ lažyć na ich.

«Jany adchilili našu histaryčnuju pa svajoj sutnaści prapanovu pa pavyšeńni hanararaŭ, piensijnych i strachavych adličeńniaŭ. [My prapanavali] palepšanyja ŭmovy kinaprob, skaračeńnie pieryjadaŭ pracy ŭ sieryjałach, navatarskija mahčymaści ŠI, jaki moža abaranić ličbavyja vyjavy akcioraŭ, i mnohaje inšaje», — havorycca ŭ zajavie AMPTP.

Choć pytańnie pavyšeńnia hanararaŭ tyčycca ŭ asnoŭnym akcioraŭ druharadnych rolaŭ i masoŭki, mnohija zorki Halivuda z salidarnaści z kalehami zaklikali prafsajuzy nie zhadžacca na niezdavalniajučyja ŭmovy i zajavili pra hatoŭnaść strajkavać.

Siarod ich Merył Stryp, Ben Styler, Dženifier Łoŭrens, Konstans Vu i inšyja.

Kamientary

Ciapier čytajuć

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu30

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

U Krymie na ŭsio leta zabaranili prymać hrupy dziaciej1

Valfovič pra ataku dronam aŭtobusa ź dziećmi ŭ Branskaj vobłaści: Meta była sutyknuć Biełaruś z Ukrainaj26

«30 tysiač užo addaŭ za arendu». Prahramist usio paličyŭ i ŭziaŭ ipateku ŭ Vilni6

U Polščy znajšli GPS-pieradatčyk u vahonie, jaki jeździŭ u Biełaruś i Ukrainu1

Rasijskija drony atakavali cyvilnyja sudny ŭ Čornym mory: zahinuŭ marak-jehipcianin2

Uzrovień niebiaśpieki padvyšany da aranžavaha. Na Biełaruś iduć zalevy, škvalny viecier i hrad

Sieviaryniec: Apoŭnačy zdałosia, što pryjšła śmierć4

Moža, vam treba 12‑pakajovaja kvatera ŭ Minsku? Majem taki varyjant3

Statkievič zaklikaŭ Łukašenku nie źbivać ukrainskich dronaŭ, kali jany buduć lacieć na rasijskija retranślatary24

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu30

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić