Kultura

Na vajskovych mohiłkach u Hrodnie praciahvajuć ramantavać staradaŭniuju kaplicu

U Hrodnie adramantujuć luteranskuju mahiłu-kaplicu hienierał-majora Alaksandra Rusau. Hetym razam tam adnoviać dekaratyŭnyja razietki i praviaduć restaŭracyju tynkoŭki. Kaplica — častka historyka-kulturnaj kaštoŭnaści vajskovych mohiłak na vulicy Biełuša, piša Hrodna Life.

Mahiła-kaplica Rusau. Fota: sajt dziaržzakupak

Na ścienach kaplicy adpłastavałasia tynkoŭka, jość razbureńni admostki i bietonnaj asnovy. Taksama miescami razburany cahlany mur. Heta vyjaviła pry abśledavańni śpiecyjalnaja kamisija.

Tamu na abjekcie praviaduć ramont:

  • adrestaŭrujuć cahlanyja sklapieńni sučasnymi materyjałami i vysakajakasnaj tynkoŭkaj;

  • ustalujuć bartavyja bietonnyja kamiani;

  • atynkujuć unutranyja pavierchni ścien i stoli;

  • zrobiać hazon;

  • adramantujuć dekaratyŭnyja razietki;

  • adramantujuć prystupki i załadziać vyboiny;

  • adrestaŭrujuć tynkoŭku vapnava-cemientnym rastvoram.

Hrodzienskaja haradskaja žyllova-kamunalnaja haspadarka pravodzić zapyt cenavych prapanoŭ. Raboty abyducca haradskomu biudžetu ŭ 26 248 rubloŭ. Pavodle płana raboty praviaduć z 4 vieraśnia pa 13 listapada 2023 hoda. Da hetaha sprabavali pravieści jašče adnu dziaržzakupku, ale jana nie adbyłasia.

Ramontam kaplicy ŭžo zajmalisia ŭ minułym hodzie: adnavili dach, kładkavyja švy i vadaściokavuju sistemu. Zrabili admostku pa pierymietry kaplicy, zamianili stračanyja cahliny na vuhłavych karnizach, zašklili zachavanyja mietaličnyja pieraploty voknaŭ, adrestaŭravali mietaličnyja dźviery.

U płanach było adnavić stračanyja kamiennyja kryžy z ružovaha hranitu i dekaratyŭnyja razietki ź piasčaniku. Ale, vierahodna, razietki zrabić u ramkach letašnich rabot nie paśpieli. Na ramont vydzielili hrošy ŭ ramkach dziaržprahramy «Kultura Biełarusi».

Mahiła-kaplica Rusau. Fota: sajt dziaržzakupak

U śniežni minułaha hoda praviali dadatkovyja raboty.

Alaksandr Rusau — hienierał-major, luteranin, jaki ŭdzielničaŭ u Krymskaj vajnie, kiravaŭ padaŭleńniem sialanskich chvalavańniaŭ u Kijeŭskaj hubierni. Byŭ pryznačany pravadyrom dvaranstva Hrodzienskaha pavieta. Z 1892 hoda byŭ členam Hrodzienskaha paviatovaha adździaleńnia Litoŭskaj jeparchijalnaj navučalnaj rady.

Mahčyma, mienavita jon dapamoh hrodzienskim luteranam atrymać učastak na sučasnaj vulicy Biełuša pad mohiłki, jakija z časam zraślisia z susiednimi vajskovymi mohiłkami. Tam jon i byŭ pachavany, nad jaho mahiłaj uźviali kaplicu. Pabudova pieražyła saviecki čas, kali źniščyli luteranskuju častku mohiłak, a na častcy pachavańniaŭ zbudavali šmatpaviarchoŭku. 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club8

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club

Usie naviny →
Usie naviny

Siłaviki praviali pieratrus u minskaj kvatery viadomaha daśledčyka stalinskich represij Ihara Stankieviča2

Dva biełaruskija nobieleŭskija łaŭreaty sustrelisia ŭ Varšavie FOTAFAKT5

Prezidencki spartyŭny kłub Dźmitryja Łukašenki stvaryŭ mierč dla biełaruskich VNU2

«Ja nie viedaju ničoha bolš strašnaha, čym kachańnie». Pra što havaryła Aleksijevič na Maldzis Feście16

Karotki damien Telegram pierastaŭ pracavać pa ŭsim śviecie4

U Biełaruś vierniecca karcina mastaka Paryžskaj škoły Jakava Bałhleja3

Miesca pamierłaha sienatara Lindsi Hrema ŭ Sienacie ZŠA zojmie jaho siastra

Ź bienzinam biada, a jeli na bardziury: byłaja frystajlistka Asol Śliviec z čatyrma dziećmi viartajecca z adpačynku ŭ Rasii11

Zboj na BČ: ciahniki z Połacka i Bresta zatrymlivajucca na niekalki hadzin3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club8

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić