Zdaroŭje11

Chto pozna kładziecca, u tych ryzyka dyjabietu — novaje daśledavańnie

Novaje daśledavańnie pakazała, što ŭ žančyn, jakija addajuć pieravahu poźniamu adychodu da snu, ryzyka dyjabietu 2 typu na 19% bolš vysokaja za siaredni pakazčyk, navat z ulikam inšych čyńnikaŭ.

Fota: vecteezy

Daśledavańniem kiravali daśledčyki z Harvard Medical School i Brigham and Women's Hospital. Aŭtary praanalizavali danyja Nurses' Health Study II — doŭhaterminovaha prajekta, jaki adsočvaŭ vyniki zdaroŭja miedsiostraŭ z metaj lepšaha razumieńnia pryčyn chraničnych zachvorvańniaŭ u žančyn. Udzielnic daśledavańnia apytvali pra roznyja faktary ich ładu žyćcia, u tym liku ab ich pieravahach adnosna času adychodu da snu, taksama viadomaha jak chranatyp.

Kamanda skancentravałasia na danych, sabranych ad bolš čym 60 000 žančyn siarednich hadoŭ biez raku, sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ i dyjabietu 2 typu ŭ 2009 hodzie, za jakimi zatym nazirali da 2017 hoda. Za hety pieryjad było zadakumientavana kala 2000 vypadkaŭ dyjabietu. I ŭ tych, chto nazvaŭ siabie «savoj», vierahodnaść dyjahnastavańnia dyjabietu vyjaviłasia značna bolšaj, čym žančyn z chranatypam «žaŭruka». Ahułam ža kala 11% žančyn u daśledavańni zajavili, što jany «sovy», u paraŭnańni z 35% «žaŭrukoŭ», a astatnija nie mieli vidavočnych pieravah da taho ci inšaha chranatypu.

Inšyja daśledavańni pakazali, što siarod inšaha pavodziny abo ład žyćcia «sovaŭ» mohuć padniać ryzyku źjaŭleńnia chraničnych zachvorvańniaŭ (taho ž dyjabietu), naprykład, praź niedachop fizičnych nahruzak. I aŭtary ŭbačyli, što taja ž schiema prajaŭlajecca i tut. Ale i suviaź pamiž poźnim zasynańniem i dyjabietam zachavałasia navat paśla taho, jak hetyja faktary byli ŭličanyja — u kančatkovym vyniku było vyjaŭlena, što być «savoj» samo pa sabie źviazana z pavieličeńniem ryzyki dyjabietu na 19%. Ulik takich faktaraŭ jak lepšyja IMC (indeksa masy cieła), bolšaja fizičnaja aktyŭnaść, dobraja dyjeta i inšyja madyfikavanyja faktary ładu žyćcia značna asłabili, ale nie prybrali poŭnaściu pavyšanuju ryzyku dyjabietu dla «sovaŭ».

Hety typ daśledavańnia viadomy jak naziralnaje daśledavańnie, jakoje maje svaje abmiežavańni. Samaja važnaja zaŭvaha zaklučajecca ŭ tym, što hetyja daśledavańni nie mohuć dakazać pryčynna-vynikovuju suviaź pamiž lubymi dźviuma źmiennymi, takimi, jak pieravahi snu i dyjabiet, a tolki karelacyju, tłumačyć Gizmodo.

Daśledavańnie achovy zdaroŭja miedsiostraŭ taksama ŭ asnoŭnym uklučała biełych žančyn, što moža abmiežavać mahčymaść abahulnieńnia vynikaŭ dla inšych hrup. Tym nie mienš, takija pierśpiektyŭnyja daśledavańni, jak hetaje, zvyčajna dajuć bolš kankretnyja danyja, čym retraśpiektyŭnyja daśledavańni. Uličvajučy inšyja najaŭnyja daśledavańni, aŭtary kažuć, što, napeŭna, pieravahi snu sapraŭdy mohuć prykmietna pavialičyć schilnaść ludziej da dyjabietu.

Pavieličeńnie ryzyki na 19% z papraŭkaj na inšyja faktary źjaŭlajecca mocnym faktaram ryzyki, kažuć navukoŭcy. Na žal, na našy chranatypy mocna ŭpłyvaje hienietyka, i ich časta ciažka źmianić nazaŭždy. Ale atrymanyja vyniki śviedčać ab tym, što navat «sovy» mohuć źnizić ryzyku dyjabietu, kali buduć prytrymlivacca bolš zdarovaj dyjety i zajmacca spartyŭnymi praktykavańniami.

Da taho ž, bolšaja častka ryzyk poźniaha zasynańnia taksama moža być źviazana z razryvam pamiž našymi chranatypami i samim hramadstvam. Daśledčyki adznačajuć, što im pakul nie ŭdałosia znajści niepasrednaj suviazi pamiž dyjabietam i «savinym» chranatypam u ludziej, jakija kankretna zajavili, što pracujuć u načnuju źmienu. Inšymi słovami, prablema moža być nie ŭ poźnim śnie, a ŭ nieabchodnaści rana pračynacca na pracu i, jak śled, mienš jakasnym śnie.

Kamientary1

  • Łakuanda
    15.09.2023
    Ŭsio, ja spać

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Usie naviny →
Usie naviny

U Rasii ŭ turmie pamior biełaruski złačynca, jakomu ŭ svoj čas prysudzili rasstreł

Ź Minska na plaž — usiaho za 7 chvilin. Jak minčuki latali na Minskaje mora samalotami2

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 1990 rubloŭ6

24‑hadovaha miedyka z Asipovič asudzili za palityku3

Fiestyval Tutaka pačaŭsia na polska-biełaruskim pamiežžy7

«Sapraŭdny cud losu»: nievierahodnaja historyja pieršaj sustrečy Lijaniela Miesi i Łamina Jamala5

«Mastak rasijskaha pachodžańnia z maleńkaj vioski Viciebsk». U Rejmskim sabory pra Marka Šahała pišuć nisianiecicu34

Apieratara telesuflora abvinavacili ŭ vyjhryšy kala 100 tysiač dalaraŭ na staŭkach na źmiest pramoŭ Trampa

Čamu futbalisty ŭsio čaściej vychodziać na pole ŭ «spartyŭnych biusthaltarach»?6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić