Hramadstva

U Vilni na haryščy doma, dzie žyŭ Branisłaŭ Taraškievič i byli ofisy biełaruskich arhanizacyj u 1920-ja, znajšli cikavyja archiŭnyja papiery

Hetyja skrynki z dakumientami niekalki dziesiacihodździaŭ pralažali na haryščy doma pa vulicy Vilenskaj, 37 u Starym horadzie. Mahčyma, jany lažali b tam i daŭžej, kali b nie rekanstrukcyja doma. Dziakujučy ščaślivaj vypadkovaści skrynki nie akazalisia na śmietniku, a trapili ŭ ruki archivistaŭ, piša Delfi ca spasyłkaj na madeinvilnius.lt.

U hetym domie ŭ saviecki čas byŭ pašpartny stoł MUS Kastryčnickaha rajona Vilni. Mahčyma, što rabotniki hetaj ustanovy ŭ 1972 hodzie skłali niepatrebnyja dakumienty ŭ skrynki z-pad procivahazaŭ i pieranieśli ich na haryšča. Takaja zdahadka źviazana z tym, što ŭ adnoj sa skrynak znojdziena fatahrafija aŭtamabila VAZ-2013, jaki pačali vyrablać u 1972 hodzie (vidać, zdymak trapiŭ u dakumienty vypadkova).

U skrynkach znachodziacca roznyja dakumienty NKVD ŁSSR 1940-1941 hadoŭ, dakumienty mižvajennaha času litoŭskaj palicyi, śviedčańni vajennych biežancaŭ, jakija pryjechali na terytoryju Litvy z Polščy ŭ 1939-1940 hady, kartki ludziej, jakija byli ŭ vyšuku. Akramia taho, znojdziena šmat źmiatych i niavykarystanych błankaŭ MUS Litvy mižvajennaha pieryjadu, pieryjadyčnych vydańniaŭ i h. d.

Pry razbory skrynak byli zroblenyja cikavyja znachodki.

Mižvajennyja abjavy ab vyšuku złačyncaŭ i ŭznaharodžańni za ich złoŭ, u jakich zachavałasia ŭnikalnaja leksika. Jość i rekamiendacyi dla kiroŭcaŭ aŭtamabilaŭ 1940-1941 hadoŭ pakazvać pavarot «rukoj abo adkryćciom dźviercy kabiny», a pry abhonie «sihnalić» i inš.

Tut jość i pusty pačak ad cyharet Vesta taho ž času — dla adnych heta niepatrebnaje śmiećcie, a dla inšych redki artefakt ź minułaha.

***

Mienavita ŭ hetym domie ŭ 1923-1926 hadach žyŭ adzin ź lidaraŭ nacyjanalnaha ruchu Zachodniaj Biełarusi, aŭtar «Biełaruskaj hramatyki» Branisłaŭ Taraškievič. Pra heta možna daviedacca, kali zirnuć na miemaryjalnuju došku na fasadzie.

Taksama ŭ levym kryle doma ŭ rozny čas mieścilisia redakcyi radykalnych časopisaŭ, biuro Tavarystva biełaruskaj škoły, Školnaj rady, Biełaruski studencki sajuz. U niekalkich pakojach tut žyli kampazitar Anton Hrynievič i mastak Jazep Drazdovič.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj17

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj

Usie naviny →
Usie naviny

Advakat łatvijskaha baskietbalista Cimy: Z rasijskaha morha jaho addali hołym, biez hrymu i balzamacyi1

Na praciahu dvuch sutak ZŠA prymuć rašeńnie ab mahčymym dałučeńni da vajennych dziejańniaŭ suprać Irana6

Ankołah Karanik vystupiŭ z dakładam ab zachavańni bujnoj rahataj žyvioły14

Maładuju minskuju jurystku, jakaja ciapier zajmajecca dyzajnam interjeraŭ, asudzili za ŭdzieł u pratestach7

Taŭro «Słava Rasii» na žyvacie ŭkrainskaha pałonnaha. Chto i navošta moh heta zrabić i ci možna jaho vyvieści?2

Učora viečaram i siońnia ranicaj u Biełarusi naziralisia sierabrystyja abłoki1

Na zarobki ŭ Polšču ciapier tolki z DNŽ? Razabralisia, chto moža pracaŭładkavacca tam pa novych praviłach14

Z-pad zavałaŭ šmatpaviarchovika ŭ Kijevie nočču dastali jašče piać ciełaŭ, kolkaść zahinułych dasiahnuła 21

U Biełarusi pačynajuć pradavać elektrakary za 20 900 rubloŭ. Ale vyhladajuć jany vielmi niezvyčajna2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj17

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić