Śviet99

Džo Bajden napisaŭ tvit pra CHAMAS i vajnu. Suśvietnaja presa i sacsietki hadajuć, što jon mieŭ na ŭvazie

Ton hetaj repliki mocna adroźnivajecca ad aficyjnych zajaŭ Vašynhtona, jaki padtrymlivaje pazicyju Izraila.

Džo Bajden. Fota: Susan Walsh / AP

Prezident ZŠA Džo Bajden niekalki hadzin tamu apublikavaŭ u sacsietcy X (raniejšy Twitter) tvit-razvažańnie ab matyvach CHAMAS i vajnie. Farmuloŭki tvita prymusili sacsietki i suśvietnuju presu hadać: zruch heta ŭ palitycy ZŠA adnosna Izraila ci, naprykład, častka pieradvybarnaj kampanii, piša Bi-bi-si.

Tvit, apublikavany ŭ asabistym akaŭncie Bajdena, a nie ŭ aficyjnym tvitary prezidenta ZŠA, pačynajecca z zajavy, što CHAMAS arhanizavaŭ nabieh na Izrail 7 kastryčnika, bo bolš za ŭsio baicca miru pamiž izrailcianami i paleścincami.

«Praciahvać iści šlacham teroru, hvałtu, zabojstvaŭ i vajny — heta značyć davać CHAMAS toje, čaho jon choča. My nie možam hetaha rabić», — dalej abviaščaje zapis Bajdena.

Karespandent Bi-bi-si Trejsi Bičam adznačaje, što ton hetaj repliki mocna adroźnivajecca ad aficyjnych zajaŭ Vašynhtona, jaki padtrymlivaje pazicyju Izraila, pavodle jakoj vajnu nielha spyniać, pakul CHAMAS nie źniščany abo prynamsi nie vyhnany ź siektara Haza.

«Niezrazumieła, ci nie źviartaŭsia Bajden — rychtujučysia da vybaraŭ u nastupnym hodzie — da toj častki ŭnutranaj aŭdytoryi, jakaja nastrojena bolš skieptyčna i krytykuje jaho administracyju za biezumoŭnuju padtrymku Izraila», — adznačaje Bičam.

Karespandent «Al-Džaziry» ŭ Vašynhtonie Peci Kułchiejn taksama adznačaje, što dahetul Bajden vykazvaŭsia pra vojnu ŭ Hazie zusim u inšym tonie.

«A ciapier, kali nasamreč razabrać hetuju zajavu ŭ sacsietcy — jon kaža: CHAMAS choča vajny, my nie možam hetaha dapuścić. Ci maje jon na ŭvazie, što vajna pavinna spynicca? — razvažaje karespandent «Al-Džaziry» i zaklučaje, što zajava Bajdena vyhladaje jak sihnał ab zruchu ŭ palitycy, ale ŭsio ž vyklikaje šmat pytańniaŭ.

Kamientary9

  • Sic!
    29.11.2023
    Izrailtianie nabludajut za bombardirovkoj Hazy, sidia na łučšich miestach.

    https://www.nytimes.com/2014/07/15/world/middleeast/israelis-watch-bombs-drop-on-gaza-from-front-row-seats.html

    Eto staťja v The New York Times 2014 hoda. Tohda słučiłoś očieriednoje obostrienije, pravda mienieje krovožadnoje. Tohda rieportier datskoj haziety podniałsia na chołm v okriestnostiach pohraničnoho horoda Sdierot, otkuda otkryvałsia vid na Hazu, po kotoroj v tot momient Izrail kak raz nanosił bombovyj udar. I obnaružił na chołmie izrailtian, kotoryje pritaŝili tuda kriesła i lubovaliś zrieliŝiem v komfortie i s popkornom.
  • Gen. Delirium
    29.11.2023
    Ekkaŭnt mahčyma ŭzłamany. Ale heta nie tak dakładna, jak u vypadku z Hajdukievičam.
  • riezolucija OON
    29.11.2023
    Hienassambleja OON priniała riezoluciju s prizyvom k Izrailu ujti s okkupirovannych Hołanskich vysot. Tranślacija zasiedanija viełaś na YouTube-kanale vsiemirnoj orhanizacii.
    https://www.youtube.com/watch?v=wfAa1GiNdgM

    Soavtorami riezolucii vystupili v tom čiśle Ałžir, Vieniesueła, Jehipiet, Iordanija, Irak, Katar, KNDR, Kuba, Kuviejt, Livan, Mavritanija, OAE, Sirija, Tunis.

    Dokumient sostoit iz vośmi punktov, piervym iz kotorych javlajetsia zajavlenije o tom, čto Izrail do sich por nie vypołnił riezoluciju 497 SB OON ot 1981 hoda, kotoraja triebujet otmieny stranoj zakona, ustanavlivajuŝieho izrailskuju jurisdikciju nad Hołanskimi vysotami. Pomimo etoho, v riezolucii sodieržitsia triebovanije, «čtoby Izrail ušieł so vsiech okkupirovannych sirijskich Hołan k linii, suŝiestvovavšiej po sostojaniju na 4 ijunia 1967 hoda, vo ispołnienije sootvietstvujuŝich riezolucij Sovieta Biezopasnosti». Takžie v riezolucii jesť ukazanije na to, čto «prodołžajuŝajasia okkupacija sirijskich Hołan i ich faktičieskaja ańnieksija javlajutsia kamniem prietknovienija na puti k dostižieniju spraviedlivoho, vsieobjemluŝieho i pročnoho mira v riehionie».

     Za dokumient prohołosovała 91 strana, v tom čiśle rosija, Brazilija, Indija, Kitaj, protiv priniatija riezolucii — vosieḿ stran: SŠA, Vielikobritanija, Avstralija, Kanada, Izrail, Maršałłovy ostrova, Mikroniezija, Pałau. Jeŝie 62 strany vozdieržaliś.

    Hołanskije vysoty – eto stratiehičieskaja tierritorija na hranicie Izraila i Sirii. Oni byli zachvačieny jevriejskim hosudarstvom vo vriemia Šiestidnievnoj vojny v 1967 hodu, a zatiem byli ańnieksirovany v 1981 hodu, niesmotria na mieždunarodnyje vozražienija. Hołanskije vysoty imiejut važnoje stratiehičieskoje połožienije, tak kak pozvolajut kontrolirovať vodnoje prostranstvo v riehionie i priedostavlajut vojennoje prieimuŝiestvo błahodaria svojemu vozvyšiennomu połožieniju. Izrail opravdyvajet svoi diejstvija nieobchodimosťju obieśpiečienija sobstviennoj biezopasnosti.

Ciapier čytajuć

Ci sapraŭdy «Avija Moł» taki žachliva vielizarny, jak jaho apisvajuć?

Ci sapraŭdy «Avija Moł» taki žachliva vielizarny, jak jaho apisvajuć?

Usie naviny →
Usie naviny

APIEK+ rezka pavialičvaje zdabyču nafty. Heta ŭdaryć pa rasijskim biudžecie4

U rečyckim parku ŭ honar lotčykaŭ časoŭ vajny pastavili cyvilny samalot 35-hadovaha ŭzrostu3

Ksiandza Akałatoviča pieraviali ŭ kałoniju ŭ dzień śviatkavańnia Vialikadnia1

Prapahandysty anansavali intervju z usimi palakami, asudžanymi ŭ Biełarusi za špijanaž4

Nakolki ŭsio kiepska z ekanomikaj Kitaja? Piekin schavaŭ usiu statystyku, jakaja mahła b dać adkaz na hetaje pytańnie7

Vydaleny telehram-kanał školnikaŭ, jakija vystupali suprać pakistanskich mihrantaŭ, pryznali «ekstremisckim»4

Prykmietna pavialičyłasia kolkaść piensijanieraŭ, jakija pracujuć5

Źjavilisia FOTY z vystupleńnia Viktara Coja ŭ Minsku ŭ 1989 hodzie17

U niamieckaj ambasadzie bolš nielha budzie abskardzić admovu ŭ vizie4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci sapraŭdy «Avija Moł» taki žachliva vielizarny, jak jaho apisvajuć?

Ci sapraŭdy «Avija Moł» taki žachliva vielizarny, jak jaho apisvajuć?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić