Sport

Alaksandr Hleb tumanna patłumačyŭ, čym zaraz zajmajecca

Eks-zorka «Štutharta» i łondanskaha «Arsienała» choča pasprabavać siabie ŭ novaj jakaści. U intervju Championat.com eks-futbalist zbornaj Biełarusi raspavioŭ pra žadańnie stać trenieram.

Alaksandr Hleb hulaŭ za «Štuthart», «Arsienał», «Barsiełonu», niekalki razoŭ za BATE, «Birminhiem», «Kryły Savietaŭ», tureckija kłuby, a skončyŭ karjeru ŭ padminskaj «Isłačy».

— Jak vašy spravy? Čym zajmajeciesia?

— Usio dobra, ciapier zajmajusia tym, što prynosić zadavalnieńnie [Alaksandr Hleb źjaŭlajecca členam vykankama Biełaruskaj fiederacyi futboła, biare ŭdzieł u aficyjnych mierapryjemstvach — NN]. U mieru svaich sił sprabujem raźvivać biełaruski futboł.

— Kali sfarmulavać, Alaksandr Hleb ciapier — heta..?

— Samaje hałoŭnaje — čałaviek, jaki zajmajecca lubimaj spravaj, u jakoj bolš-mienš raźbirajecca.

— Vam krychu nie chapiła dla atrymańnia trenierskaj licenzii katehoryj A i V u Kijevie. Praciahnuli navučańnie ŭ Biełarusi?

— Tak, ale ciapier heta zojmie jašče bolš času. Tady mnie nie chapiła amal miesiaca: nie dali zdać apošnija ekzamieny. Ciapier nahaniaju vypuščanaje. Dziakuj kiraŭnictvu Biełaruskaj fiederacyi futboła za toje, što pajšli nasustrač i dazvolili praciahnuć navučańnie.

— Entuzijazm stać trenieram nie źnik?

— Kali jość volny čas, to čamu b i nie. Futboł — lubimaja sprava, jakoj pryśviaciŭ stolki času, niešta ŭ hetym razumieju. Viadoma, chaciełasia b pasprabavać. Nie kažu, što dakładna stanu trenieram, ale, kali jość mahčymaść pahladzieć, ci tvajo heta, treba karystacca.

— Mnohija futbalisty adrazu nie bačać siabie ŭ trenierstvie. Vy ŭjaŭlajecie, što staicie la broŭki i kirujecie kamandaj?

— Raniej ja sapraŭdy hetak ža razvažaŭ. Razumieju, što trenierskaja dziejnaść u korani adroźnivajecca ad pracy futbalista. Pierad trenieram staić vielmi šmat zadač i pytańniaŭ, jakija treba staracca vyrašać. Treba nadavać hetamu jašče bolš času, čym u bytnaść futbalistam: vučycca i raźvivacca. Pracavać trenieram-vielmi niaprosta. Chočacca skončyć navučańnie i pasprabavać siabie ŭ hetaj jakaści, a tam budzie vidać.

— Zdarałasia, što treniery pracavali i bieź licenzii. U vas byli prapanovy?

— Mahčymaść była, ale ja nie adčuvaŭ, što hatovy stać trenieram. Dla hetaha patrebnyja viedy i dośvied pracy ŭ kamandzie śpiecyjalistaŭ, jakija ŭžo praktykujuć, kab adčuć śpiecyfiku. A kidacca ŭ heta z hałavoj, kali jašče nie nabraŭsia vopytu, — niapravilna.

— Styl jakich trenieraŭ vam simpatyčny?

— Na suśvietnaj arenie padabajucca Arteta (trenier «Arsienała»), Kłop («Livierpul»), Ančałoci («Reał») i Hvardyjoła («ManSici). Ciapier šmat dobrych śpiecyjalistaŭ. Mianie pryciahvaje atakujučy, chutki i kambinacyjny futboł — za takim pryjemna nazirać. Viadoma, hetyja kamandy mohuć vybirać sabie lepšych futbalistaŭ, uzrovień jakich dazvalaje budavać lubuju sistemu hulni.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Maładuju arhanizatarku viasiellaŭ asudzili za «raspalvańnie varožaści»3

Maładuju arhanizatarku viasiellaŭ asudzili za «raspalvańnie varožaści»

Usie naviny →
Usie naviny

Na nastupnym tydni biełarusaŭ čakaje kamfortnaje nadvorje

Kandydat u prezidenty Polščy padčas teledebataŭ užyvaŭ stymulacyjnaje rečyva. Heta vyklikała vialiki rezanans18

Ispanskija navukoŭcy šukajuć ludziej, hatovych čatyry hady štodnia pić vino1

Stała viadoma, što moža ŭvajści ŭ 18-y jeŭrapiejski pakiet sankcyj suprać Rasii

U vioscy pad Minskam kupili dom za miljon dalaraŭ3

U Homieli pa palityčnych kryminalnych spravach zatrymlivali troch advakataŭ, adzin u SIZA2

U matčy Kubka Biełarusi pa futbole adbyłasia masavaja bojka pamiž hulcami VIDEA2

Pamior Uładzimir Sidarcoŭ4

Palitviaźniu Mikołu Dziadku vystavili novyja abvinavačańni1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maładuju arhanizatarku viasiellaŭ asudzili za «raspalvańnie varožaści»3

Maładuju arhanizatarku viasiellaŭ asudzili za «raspalvańnie varožaści»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić