Mierc zajaviŭ, što ZŠA bolš nie «kraina mahčymaściaŭ». Svaich dziaciej jon by tudy nie adpraŭlaŭ
Fiederalny kancler Hiermanii Frydrych Mierc zajaviŭ, što ŭ ciapierašnich umovach jon nie raiŭ by svaim dzieciam vučycca ci pracavać u ZŠA. Pra heta jon skazaŭ na kanfierencyi maładych katalikoŭ u Viurcburhu 15 maja, paviedamlaje The Guardian.

Frydrych Mierc skazaŭ, što bolš nie ŭsprymaje ZŠA jak krainu mahčymaściaŭ praź imklivyja źmieny «sacyjalnaha klimatu» i hłybokuju palaryzacyju hramadstva.
«Siońnia ja b nie raiŭ svaim dzieciam jechać u ZŠA, atrymlivać tam adukacyju ci pracavać, prosta tamu, što tam raptam skłaŭsia peŭny sacyjalny klimat. Navat samym adukavanym ludziam u Amierycy siońnia vielmi ciažka znajści pracu», — adznačyŭ jon.
Mierc zaklikaŭ niemcaŭ nie ŭpadać u piesimizm adnosna hłabalnaj situacyi i z bolšym aptymizmam aceńvać mahčymaści svajoj krainy.
«Ja ćviorda pierakanany, što ŭ śviecie mała krain, jakija prapanujuć takija cudoŭnyja mahčymaści, asabliva dla moładzi, jak Hiermanija», — skazaŭ jon.
Kamientary Mierca nakont ZŠA adrazu vyklikali reakcyju siarod prychilnikaŭ Donalda Trampa. Były pasoł ZŠA ŭ Hiermanii Ryčard Hrenieł nazvaŭ słovy Mierca prajavaj «sindromu niepryniaćcia Trampa» i adznačyŭ, što jany supiarečać niadaŭniamu «miakkamu i liślivamu» tonu sustrečy Mierca z prezidentam u Biełym domie.
«U niemcaŭ lidar, jaki nie maje nijakaj stratehii — i całkam znachodzicca pad kantrolem niamieckich vouk-ŚMI», — napisaŭ jon u sacsietcy X.
Adnosiny pamiž Donaldam Trampam i Frydrycham Miercam ciapier vielmi napružanyja paśla ŭzajemnaj krytyki ŭ krasaviku 2026 hoda. Mierc raniej zajaŭlaŭ, što ZŠA nibyta «cierpiać prynižeńnie» z boku Irana, a taksama raskrytykavaŭ sproby Vašynhtona vyjści z vajny, u jakuju amierykancy ŭstupili biez vyrazna akreślenych metaŭ.
U adkaz Tramp zajaviŭ, što niamieckamu kancleru varta bolš uvahi nadavać spynieńniu vajny Rasii suprać Ukrainy. Pavodle słoŭ amierykanskaha palityka, u hetym pytańni Mierc dziejničaje «absalutna nieefiektyŭna». Akramia taho, Tramp zaklikaŭ jaho zaniacca ŭnutranymi prablemami Hiermanii, u tym liku mihracyjaj i enierhietykaj.
Paźniej Tramp paviedamiŭ u svajoj sacsietcy Truth Social, što jaho administracyja razhladaje mahčymaść skaračeńnia amierykanskaj vajskovaj prysutnaści ŭ Hiermanii. Nieŭzabavie hetaja zajava ŭvasobiłasia i ŭ praktyčnyja rašeńni.
Paśla hetaha ministr abarony Hiermanii Barys Pistoryus zaklikaŭ jeŭrapiejskija krainy macniej układvacca va ŭłasnuju abaronu. Jon adznačyŭ, što takija płany ZŠA byli čakanymi i pavinny padšturchnuć Jeŭropu brać bolš adkaznaści za svaju biaśpieku.
Kamientary