Zdareńni55

«Adčajna zmahaŭsia kipciurami za žyćcio». U Vilni kaciania try dni praviało ŭ reanimacyi paśla taho, jak 20 chvilin było ŭ pralnaj mašynie

Haspadynia nie zaŭvažyła, jak Tomas zabraŭsia tudy i ŭklučyła mašynu.

Ilustracyjnaje fota. Julian Stratenschulte/dpa (Photo by Julian Stratenschulte/picture alliance via Getty Images

U Vilni kaciania Tomas, jakomu niama i hoda, pravioŭ u pralnaj mašynie 20 chvilin. Paśla hetaha žyvioła try dni znachodziłasia ŭ reanimacyi, piša Delfi.lt.

Haspadynia nie zaŭvažyła, što kaciania zabrałasia ŭ prałku, jaho tam znajšli tolki praz 20 chvilin. «Ja pajšoŭ u vannuju, kab vymyć ruki. Ja pačuŭ «miaŭ-miaŭ», ja navat nie padumaŭ, što kot moža być u prałcy. Dumaŭ, taki huk ad bializny. Potym hetyja huki mianie napałochali», — raspavioŭ haspadar kata Jaŭhien Siankievič.

Tut jon ubačyŭ za škłom u prałcy kata: «Jon vyhladaŭ žudasna, vočy źbialeli, napeŭna, jon užo byŭ u inšym śviecie. Ja nie viedaju, jak jon pryjšoŭ u siabie, mabyć, jon u nas kasmanaŭt. 20 chvilin ciarpieŭ pakuty».

Kali kata dastali z prałki, jon byŭ u ciažkim stanie, haspadary pavieźli jaho ŭ kliniku.

«Nijakaj nadziei nie było. Usio zaležała ad kata, ci zachoča jon žyć z takimi haspadarami, jak my», — skazaŭ haspadar kata.

«Kot znachodziŭsia ŭ šokavym stanie, u jaho byŭ nizki cisk, mocna paniziłasia tempieratura cieła», — skazała doktarka Iryna Hieraskina. Tempieratura cielca była na 6 hradusaŭ nižej zvyčajnaj — 33 hradusy. Parašok raźjeŭ rahavicu. Na ščaście, vada nie trapiła ŭ orhany dychańnia.

«Mabyć, katu ŭdałosia paźbiehnuć trapleńnia vady, pa kipciurach vidać, što jon zmahaŭsia za žyćcio. Jon nahłytaŭsia vady», — raspaviała vieterynar.

Daktary zrabili ŭsio mahčymaje, i kot adpraviŭsia dadomu.

«Ja palubiŭ hetaha kata, jak dzicia, jon mnie — jak syn. Heta simvał žyćcia. Jon byŭ mnie blizki, tamu vielmi baluča, što takoje zdaryłasia», — skazaŭ Siankievič.

«Kaciania małoje, chulihanić», — zaŭvažyła Hieraskina.

Rabotniki kliniki raspaviali, što im kožny hod pryvoziać katoŭ, jakija pabyvali ŭ pralnaj mašynie. Byvajuć i tyja, chto trapiŭ u sušyłku. Na žal, nie va ŭsich vypadkach žyvioł udavałasia vyratavać.

Kamientary5

  • Dziaržpryjomka
    28.02.2024
    XXI stahodździe, a tut takaja levarukaść raspracoŭščykaŭ i pramysłovaści. Abaviazać usich vytvorcaŭ z 25 hodu ustaloŭvać u prałki tempieraturnyja sensary. Pry vyšej za 30° u barabanie – mašyna nie ŭklučycca. Nie doraha, nie ciažka i humanna!
  • miaŭ
    28.02.2024
    Dziaržpryjomka, što za bzdura? a kali ŭ chacie tempieratura bolš za 30°? haspadary, tym bolš dla jakich "iak dzicia, jon mnie — jak syn" ci nie musiać sačyć za svaimi katami? viadoma, što katy lubiać zabiracca ŭ roznyja skryni i t.p. haspadary katoŭ nie viedajuć heta? i nie praviarajuć mašynku, pierš, čym uklučyć jaje? nu što ž...
  • mikola
    28.02.2024
    Idyot!

Ciapier čytajuć

Minčuki skardziacca na atručvańnie paśla naviedvańnia viadomaha restarana. Pracu ŭstanovy prypynili4

Minčuki skardziacca na atručvańnie paśla naviedvańnia viadomaha restarana. Pracu ŭstanovy prypynili

Usie naviny →
Usie naviny

Hrodzienski «Nioman» pieraviarnuŭ hulniu z «Košycami», prajhrajučy 0:21

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie11

Źniali z pasady namieśnika hiendyrektara TASS, jaki braŭ intervju ŭ Łukašenki1

Pamior Viačka Stankievič3

Škoła ekanomiki i biznesu EHU: što jana saboj ujaŭlaje i čym adroźnivajecca ad BDEU6

Siarod zahinułych u avijakatastrofie ŭ Amurskaj vobłaści byŭ prynamsi adzin biełarus5

Ministr finansaŭ raskazaŭ, na što Biełaruś prosić hrošaj u Rasii4

Admin biełaruskaj Vikipiedyi: Davajcie spynim pisać pra biazdarnaściaŭ tolki tamu, što jany biełarusy abo emihranty63

Były analityk «Minskaha dyjałohu»: Duraść zaviała Rasiju ŭ stratehičny tupik22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minčuki skardziacca na atručvańnie paśla naviedvańnia viadomaha restarana. Pracu ŭstanovy prypynili4

Minčuki skardziacca na atručvańnie paśla naviedvańnia viadomaha restarana. Pracu ŭstanovy prypynili

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić