Usiaho patrochu

Najlepšaja praca ŭ śviecie? Kampanija šukaje teściroŭščyka luksavych numaroŭ atelaŭ

Patrabavańni da kandydataŭ nie składanyja. Možna ŭziać z saboju siabra.

Jak by chto nie lubiŭ svaju pracu, ale pieryjadyčna jaho naviedvajuć dumki ab tym, što jość i lepšyja miescy. Prapanova ad brytanskaj kampanii Velloy abiacaje, jak minimum, vydatnyja ŭmovy pracy.

«Vy toj, chto atrymlivaje asałodu ad ježy, padarožžaŭ i vydatnych rečaŭ u žyćci? U vas jość praha da padarožžaŭ, vytančany hust i ŭvažlivaść da detalaŭ? Kali tak, to ŭ nas jość prapanova dla vas», — paviedamlajecca ŭ abviestcy ab vakansii, raźmieščanym na sajcie kampanii.

U abaviazki «ekśpierta absłuhoŭvańnia numaroŭ kłasa luks» uvachodzić acenka efiektyŭnaści absłuhoŭvańnia numaroŭ, analiz raznastajnaści i jakaści stravaŭ, što prapanujucca, acenka zdolnaści słužby atela zadavolić raznastajnyja dyjetyčnyja zapatrabavańni klijentaŭ (najaŭnaść biezhlutenavych, viehietaryjanskich i viehanskich stravaŭ).

Ekśpiert pavinien budzie štomiesiac davać acenku jak minimum čatyroch atelaŭ. U svaich ahladach jamu nieabchodna budzie pradstaŭlać padrabiaznyja apisańni i fota kožnaj stravy, dzialicca na forumach i ŭ błohach kampanii paradami i rekamiendacyjami dla padarožnikaŭ.

Jakija ateli i kali naviedvać, budzie zaležać tolki ad samoha ekśpierta. Kandydaty pavinny mieć dziejsny zamiežny pašpart, vydatna vałodać anhlijskaj movaj, umieć rabić jakasnyja fotazdymki, mieć «prahu da padarožžaŭ, ježy i raskošnych uražańniaŭ», a taksama być starejšymi za 21 hod.

Kampanija abiacaje zarobak u 50 tysiač funtaŭ sterlinhaŭ u hod. Akramia pakryćcia vydatkaŭ na pražyvańnie, pracadaŭca harantuje apłatu i inšych vydatkaŭ. Siudy ŭvachodzić prajezd pieršym kłasam, ježa i napoi ŭ ateli, a taksama kišennyja hrošy na toje, kab vyvučyć miesca, u jakim znachodzicca atel.

Pry hetym ekśpiertu nie abaviazkova padarožničać samotna, možna ŭziać z saboju svajho partniora. Kampanija abiacaje pakryć usie jaho vydatki.

Kali vy ličycie, što heta praca dla vas, to paśpiašajciesia. Padać zajaŭku možna da 9 maja.

Čytajcie jašče:

Zarobak dva razy na miesiac, praca bieź pierapynku na abied i nie tolki. Jak budziem pracavać pa abnoŭlenym Pracoŭnym kodeksie

«Heta jaje štodzionnaja praca». Ajcišnik płacić svajoj žoncy štomiesiačny zarobak 

Babrujskaja vieterynarka pakazała, jak vyhladaje praca mary FOTAFAKT

Kamientary

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Usie naviny →
Usie naviny

Navalničny front dabraŭsia da Minska

Źmierajcie svaju taliju i rost — hetyja dźvie ličby šmat skažuć pra vaša zdaroŭje

Urad vyznačyŭsia ź pieranosam pracoŭnych dzion u nastupnym hodzie

Učora ŭ Minsku prapaŭ chłopčyk, jaki nie razmaŭlaŭ

«Čamu ty adklučyŭ ruchaviki?» Papiaredni dakład ab katastrofie samalota Air India vyklikaŭ jašče bolš sprečak4

«Razam adkryvali kantynient biełaruščyny». Vincuk Viačorka zhadaŭ pra Edvarda Zajkoŭskaha3

Na Vałyni raźbiŭsia francuzski źniščalnik Mirage4

Premjeru i śpikieru Siejma Litvy prypomnili, što jany 17 hadoŭ tamu jeździli ŭ Biełaruś6

Padčas urahanu ŭ Mahilovie viecier źnios sabačuju budku razam z sabakam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić