Śviet

Pamior samy stary mužčyna ŭ śviecie. Jon pražyŭ amal 115 hadoŭ, štodnia vypivajučy kielich brendzi

Razam z tym mužčyna dobra charčavaŭsia, maliŭsia, piŭ vadu i rana kłaŭsia spać.

Chuan Visente Pieres Mora. Fota: AP Photo/Gilberto Chacon

Žychar Vieniesueły Chuan Visente Pieres Mora pamior va ŭzroście 114 hadoŭ i 339 dzion niezadoŭha da svajho 115-hodździa z-za reśpiratornych uskładnieńniaŭ, piša El National.

4 lutaha 2022 hoda Pieres Mora byŭ uniesieny ŭ Knihu rekordaŭ Hiniesa jak samy stary mužčyna ŭ śviecie va ŭzroście 112 hadoŭ i 253 dzion, abahnaŭšy ispanca Saturnina de ła Fuente Harsiju, jaki pamior va ŭzroście 112 hadoŭ.

Pieres Mora tłumačyŭ svajo daŭhalećcie «pastajannaj pracaj, paŭnavartasnym adpačynkam, rańnim snom i štodzionnym užyvańniem kielicha brendzi». Taksama mužčyna dobra charčavaŭsia, maliŭsia, piŭ vadu i rana kłaŭsia spać.

Pieres Mora naradziŭsia 27 maja 1909 hoda ŭ horadzie El-Kobre ŭ Vieniesuele i byŭ 9-m z 10 dziaciej. U samoha doŭhažychara 11 dziaciej. 

Paśla śmierci Pieresa Mory najstarejšym žyvym mužčynam u śviecie moh by stać japoniec Hisabura Sanobe, jaki naradziŭsia 6 listapada 1911 hoda. Ale jon pamior na try dni raniej za vieniesuelca, 31 sakavika 2024 hoda, va ŭzroście 112 hadoŭ i 146 dzion. Tamu najstarejšy mužčyna ŭ śviecie ciapier brytaniec Džon Tynisvud, narodžany 26 žniŭnia 1912 hoda, to-bok jamu 111 hadoŭ i 220 dzion.

Śpis ža ŭsich najstarejšych ludziej śvietu na hety momant uznačalvaje ispanka Maryja Brańjas Marera, jakoj 117 hadoŭ i 30 dzion (naradziłasia 4 sakavika 1907 hoda). 

Niabožčyk Chuan Visente Pieres Mora pierad śmierciu zajmaŭ u suśvietnym rejtynhu čaćviortuju pazicyju: jaho, akramia Brańjas Marery, apiaredžvali taksama japonka Tomika Itoka (naradziłasia 23 maja 1908 hoda) i braziljanka Inach Kanabara Łukas (8 červienia 1908-ha).

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ceny na šakaład ździŭlajuć1

Ceny na šakaład ździŭlajuć

Usie naviny →
Usie naviny

Ułady zapeŭnivajuć, što paŭtornaha apoŭźnia ŭ viciebskim Viarchoŭi nie budzie

Biełaruś stała asnoŭnym imparcioram śvininy z Rasii. A raniej jana tudy miasa pradavała12

Tramp zajaviŭ, što amal spyniŭ čarhovuju vajnu3

Adna ź dziaržaŭ rychtujecca da pieršaj u śviecie płanavanaj mihracyi ŭsioj nacyi3

Na Minščynie zaŭvažyli dva mahčymyja tarnada

«Ja straciła sens žyćcia». Śpiavačcy Rycie Dakota zabaranili vystupać u Rasii30

U Budsłavie archieołahi adkapali staražytny padmurak kaścioła

Były biełaruski vajar sutki katavaŭ svajho siabra, a paśla zabiŭ siabie40

Sioleta klaščy kusajuć biełarusaŭ amal na 11% čaściej, čym letaś

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ceny na šakaład ździŭlajuć1

Ceny na šakaład ździŭlajuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić