Zdaroŭje

Vysokaintensiŭnyja fizičnyja nahruzki ŭ staraści palapšajuć pamiać

Dastatkova pazajmacca tolki šeść miesiacaŭ.

Ilustracyjnaje fota: Naša Niva

Navukoŭcy z Univiersiteta Kvinślenda (Aŭstralija) vyjavili, što vysokaintensiŭnyja intervalnyja praktykavańni pryviali da palapšeńnia kahnityŭnych funkcyj mozhu. Pryčym efiekt zachoŭvaŭsia na praciahu 5 hadoŭ. Vynikami svajho daśledavańnia vučonyja padzialilisia ŭ časopisie Aging and Disease.

Spačatku daśledčyki nabrali hrupu ŭ cełym zdarovych dobraachvotnikaŭ va ŭzroście 65-85 hadoŭ, jakich vypadkovym čynam raźmierkavali na adnu z troch prahram praktykavańniaŭ roznaj intensiŭnaści: nizkaj (uklučali praktykavańni na raŭnavahu, raściažku i ruchalnuju funkcyju); siaredniaj (chutkaja chada na biehavoj darožcy) i vysokaj (čatyry cykły biehu na biehavoj darožcy z nahruzkaj, blizkaj da maksimalnaj). Usie ŭdzielniki na praciahu šaści miesiacaŭ naviedali 72 sieansy zaniatkaŭ.

U čas trenirovak, a taksama na praciahu piaci hadoŭ paśla ich kožny miesiac udzielniki prachodzili testy na kahnityŭnyja zdolnaści i bijamarkiory. Akramia hetaha ŭ pačatku, praz 6, 12 miesiacaŭ i 5 hadoŭ, usim było zroblena MRT-skanavańnie mozhu.

Vyniki pakazali, što praz 6 miesiacaŭ tolki ŭ hrupy dobraachvotnikaŭ, jakija zajmalisia pa prahramie vysokaj intensiŭnaści, było vyjaŭlena značnaje palapšeńnie funkcyj hipakampa — zony mozhu, jakaja adkazvaje za navučańnie i pamiać dy najbolš uraźlivaja dla niejradehienieratyŭnych źmienaŭ.

Taksama nazirałasia admiena pamianšeńnia abjomu niekalkich rehijonaŭ mozhu, uklučajučy i hipakamp, jakija zvyčajna adbyvajucca z hadami, palapšeńnie funkcyjanalnaj suviazi pamiž niekalkimi niejronnymi sietkami.

Vučonyja adznačajuć, što hetyja stanoŭčyja źmieny zachavalisia i praź piać hadoŭ paśla pačatku zaniatkaŭ. Pry hetym jany nazirałasia navat u tych ludziej, jakija pierastali vykonvać praktykavańni.

Jak śćviardžajuć aŭtary, ich adkryćcio moža dapamahčy ŭ raspracoŭcy rekamiendacyj pa fizičnych praktykavańniach dla pažyłych ludziej, a dalejšyja daśledavańni dazvolać acanić roznyja typy praktykavańniaŭ, jakija možna ŭklučyć u prahramu dohladu ludziej u hadach.

Ciapier daśledčyki vyvučajuć hienietyčnyja faktary, jakija mohuć rehulavać reakcyju čałavieka na fizičnyja praktykavańni, kab zrazumieć, ci mahčyma vyznačyć, u kaho jany vykličuć stanoŭčy efiekt, a ŭ kaho nie.

Taksama vučonyja płanujuć praciahnuć daśledavańni mahčymaści vykarystańnia bijamarkioraŭ u jakaści dyjahnastyčnaha instrumienta ŭpłyvu fizičnych praktykavańniaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Vyzvaleny palitviazień Mikita Jemialjanaŭ, jakoha aryštavali jašče ŭ 2019 hodzie, 19‑hadovym3

Vyzvaleny palitviazień Mikita Jemialjanaŭ, jakoha aryštavali jašče ŭ 2019 hodzie, 19‑hadovym

Usie naviny →
Usie naviny

Hienierał HRU, jaki kuryruje dyviersii za miažoj i jakoha pamyłkova pachavali, uspłyŭ u Hviniei3

Drony zalatajuć u Biełaruś amal štodnia, pryznali ŭ vojsku6

Nasta Rahatko: Usich, chto suprać udziełu biełarusaŭ u iventach rasijan, ja čakaju ŭbačyć na kirmašach polskich, brytanskich, ispanskich69

Volha Łojka adkazała Statkieviču18

Upieršyniu za bolš čym 25 hadoŭ z Hiermanii ŭ Polšču pierajazdžaje bolš ludziej, čym naadvarot16

Padobny da nadmahilla pomnik žančynam u Niaśvižy tak śpiašalisia zamianić, što zrabili durnuju pamyłku27

«Značna bolš za 5000». Tramp kaža, što Hiermaniju pakinuć kudy bolš amierykanskich sałdat, čym mierkavałasia8

Hruzin adkryŭ piakarniu ŭ Zasłaŭi. Raniej hatavaŭ chačapury, a ciapier pierajšoŭ na picy2

Viera Palakova-Makiej raskazała, jak stała dyrektarkaj Teatra junaha hledača3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vyzvaleny palitviazień Mikita Jemialjanaŭ, jakoha aryštavali jašče ŭ 2019 hodzie, 19‑hadovym3

Vyzvaleny palitviazień Mikita Jemialjanaŭ, jakoha aryštavali jašče ŭ 2019 hodzie, 19‑hadovym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić