Zdareńni44

«Smurod nievynosny». U domie ŭ centry Barysava prarvała kanalizacyju — dva hady tamu tam byŭ kapitalny ramont

Padvał doma nie ŭpieršyniu zatapiła, pa budynku raspaŭsiudziŭsia žudasny pach. Kamunalniki ličać, što sprava nie ŭ trubach.

Tut i dalej fota: «Minskaja praŭda»

Avaryja zdaryłasia ŭ domie № 27 pa praśpiekcie Revalucyi ŭ Barysavie. Padvał doma nie ŭpieršyniu zatapiła kanalizacyjnymi ściokami.

Jak śviedčać vidavočcy, smurod staić nievynosny. Dźviery ŭ padjezdy žychary nie zakryvajuć, kab pach choć niejak sychodziŭ. Ale heta nie dapamahaje, piša «Minskaja praŭda».

«Na pieršym paviersie znachodzicca naohuł niemahčyma. Navat nie ŭjaŭlaju, jak tam žyvuć ludzi. Mnie pašancavała, ja žyvu na trecim paviersie. Ale na kalidory navat u nas staić smurod. Bo ŭsie pachi iduć navierch», — raskazała adna z žycharak doma.

Jaje susiedka zaśviedčyła, što adbyvajecca ŭ zatoplenym padvale, dzie žychary zachoŭvajuć asabistyja rečy, harodninu i zakatki.

«Daloka zajści nie atrymajecca. Usio zatoplena. Choć siońnia trochi adpampavali. Voś pakłali doški, kab možna było choć niejak spuścicca. fantan biŭ na vychodnych, i siońnia ranicaj voś adsiul: pamiž stykami padłohi i prystupak.

Praź ścienku našy pamiaškańni, dzie zachoŭvajem zakatki, harodninu. Zajści tudy ciapier, jak vy razumiejecie, biez humovych botaŭ nie atrymajecca. Tam taksama zalita. Mabyć, uchił tudy. Skažu, što ja ŭžo miašok bulby vykinuła. Smurod staić i ŭ kramie, jakaja znachodzicca ŭ hetym domie z boku praśpiekta», — raskazała žycharka doma.

U subotu žychary źviarnulisia da kamunalnikaŭ. Pryjechała avaryjnaja słužba, pračyściła kanalizacyju, vada stała sychodzić. Pa słovach žycharoŭ, śpiecyjalist UP «Žyllo» znajšoŭ dzirku ŭ trubach i skazaŭ, što ich treba mianiać. Ranicaj paniadziełka padvały znoŭ zatoplivała.

Cikava, što dva hady tamu ŭ hetym domie pravodziŭsia kapitalny ramont z zamienaj kamunikacyj, u tym liku trub. Pa słovach žycharoŭ, da ramontu takich nadzvyčajnych zdareńniaŭ u domie nie adbyvałasia.

U kamientary dla vydańnia namieśnik dyrektara pa ideałahičnaj rabocie UP «Žyllo» Maksim Kacapaŭ zajaviŭ, što dzirki ŭ trubie niama, a pytańnie ŭžo raźviazanaje.

«Tam była zabitaja kanalizacyja. Śpiecyjalizavanaja mašyna prabiła zaśmiečvańnie. Ciapier dumajem nad tym, jak adkatać ścioki ŭ padvale. Dom paśla kapitalnaha ramontu, usie truby novyja. Dzieści ŭ trubach užo na dvary adbyvajecca zaśmiečvańnie i ścioki vyciakajuć praz revizijny luk, jaki vyryvaje pad ciskam. Vada idzie ŭ padvał», — skazaŭ ideołah.

Žychary, adnak, ź im nie zhodnyja: jany ŭpeŭnienyja, što patrebnaja zamiena trub.

Kamientary4

  • Spam-filtr
    25.11.2024
    [Red. vydalena]
  • Heta pach łukašysckaj stabilnaści
    25.11.2024
    Heta pach łukašysckaj stabilnaści
  • Žvir
    25.11.2024
    Fu. Navošta takija foty źmiaščać ? Dastatkova było adnaho tolki tekstu.

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku9

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku

Usie naviny →
Usie naviny

Pa Mahilovie kursiravaŭ aŭtobus ź vialikaj dzirkaj u padłozie3

«Spadziajusia, ale nie fakt, što pastuplu»: abituryjentka, jakaja zdała ŭsie ispyty na 100 bałaŭ16

Biełaruski šachcior pajšoŭ u IT. A paśla kinuŭ pracu i stvaraje svoj brend karamieli3

Takoha dziciačaha sadka vy jašče nie bačyli. Jaho sprajektavaŭ łaŭreat «architekturnaha Nobiela»9

Vyjšaŭ zbornik turemnych ese Mikałaja Statkieviča

Hrunvaldski muziej adkazaŭ na prośbu biełarusaŭ pastavić na poli bieł-čyrvona-bieły ściah27

Parłamient Francyi pryniaŭ zakon ab eŭtanazii, niahledziačy na supraciŭ mnohich deputataŭ3

Zialenski prapanavaŭ Siarhieja Kareckaha na pasadu premjera Ukrainy2

Čamu karotkaja prahrama pralnaj mašyny nie najlepšy vybar3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku9

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić