Troch parasiat pakinuli pamirać z hoładu na mastackaj vystavie. Ale žyvioły źnikli
Dacki mastak chacieŭ pryciahnuć uvahu da žorstkaści śvinahadoŭčaj pramysłovaści. Ale jaho padychod nie acanili. Instalacyja z žyvymi parasiatami vyklikała chvalu abureńnia. Na nastupnuju ranicu paśla adkryćcia parasiaty źnikli. Što ž zdaryłasia?

Dacki mastak Marka Evaryści (Marco Evaristti) viadomy svaimi pravakacyjnymi prajektami, jakija kidajuć vyklik hramadstvu. Hetym razam jon vyrašyŭ pryciahnuć uvahu da žorstkaści dackaj śvinahadoŭčaj pramysłovaści.
U krainie naličvajecca kala 5000 śvinahadoŭčych fierm, na jakich kožny hod vyhadoŭvajecca kala 28 miljonaŭ śviniej. Kala 90% usioj pradukcyi idzie na ekspart, što składaje 5% ad ahulnaha abjomu ekspartu krainy.
Pry takim vysokim popycie fiermiery pačali razvodzić śvinamatak dla atrymańnia bolšaha prypłodu, što, pa słovach daśledčykaŭ z Orchuskaha ŭniviersiteta, pryviało da pavieličeńnia śmiarotnaści parasiat.
Tak, u 2020 hodzie śmiarotnaść parasiat u pieršyja tydni žyćcia ŭ Danii skłała kala 23% — štodnia pamirała bolš za 25 000 žyvioł.
Evaryści zajaviŭ, što choča pakazać hramadstvu sapraŭdnuju canu vytvorčaści śvininy. Dla hetaha ŭ Kapienhahienie jon arhanizavaŭ vystavu «A ciapier vam nie ŭsio roŭna?». U ramkach instalacyi mastak źmiaściŭ troch žyvych parasiat u kletki, ustalavanyja ŭ dźviuch praduktovych kalaskach, i abviaściŭ, što pakinie ich pamirać ad hoładu. Pavodle jaho słoŭ, heta było nieabchodna, kab «adkryć vočy hramadstvu».

Vystava vyklikała chvalu abureńnia, jak adznačaje The Washington Post. Mnohija datčanie paličyli jaje niehumannaj, a niekatoryja pačali pahražać mastaku. Adzin z dackich palitykaŭ nazvaŭ jaho vyčvarencam, a arhanizacyja pa abaronie žyvioł padała zajavu ŭ palicyju.
Adnak užo na nastupny dzień vystava była sarvanaja — parasiaty źnikli. Evaryści źviarnuŭsia ŭ palicyju, zajaviŭšy pra kradziež. Praź niekalki dzion vyśvietliłasia, što nijakaha złačynstva nie było.
Čałaviekam, jaki spryčyniŭsia da źniknieńnia parasiat, akazaŭsia Kaśpier Stefiensan (Casper Steffensen) — kinarežysior, jaki piać hadoŭ pracavaŭ razam z Evaryści nad dakumientalnym filmam. Jon pryznaŭsia, što z samaha pačatku padkormlivaŭ žyvioł, niahledziačy na zabaronu.
Stefiensan asabliva mocna pryviazaŭsia da parasiat paśla taho, jak pryvioŭ na vystavu svaich dvuch dziaciej. Ubačyŭšy parasiat, jaho 10-hadovaja dačka zapłakała i spytała, ci sapraŭdy ich pakinuć pamirać. U toj momant jon pasprabavaŭ patłumačyć joj kancepcyju vystavy i jaje važnaść, ale sam staŭ pierad ciažkim maralnym vybaram.
Il a voulu sacrifier trois porcelets pour dénoncer l'élevage intensif au Danemark !
L'artiste Marco Evaristti a provoqué la polémique avec son exposition « Et maintenant, vous vous en souciez ? ».
L'association Animal Protection Denmark a condamné cet acte de maltraitance.… pic.twitter.com/7TqZO6nD9Q
Pa słovach Stefiensana, spačatku, kali pradstaŭnik arhanizacyi suprać pakut žyvioł (OASA) źviarnuŭsia da jaho ŭ pieršy dzień vystavy, jon ćviorda admoviŭsia addavać parasiat, bo nie chacieŭ naškodzić prajektu Evaryści. Ale ŭ nastupnuju noč nie moh zasnuć — dumki pra parasiat nie davali jamu spakoju. Ranicaj jon patelefanavaŭ pradstaŭniku OASA i paprasiŭ pryjści da taho, jak Evaryści źjavicca ŭ halerei.
«Ja pryniaŭ chutkaje i, mahčyma, nieabdumanaje rašeńnie, ale ja im hanarusia», — skazaŭ Stefiensan.
Kali mastak daviedaŭsia praŭdu, to nie staŭ chavać svajho rasčaravańnia. Jon zajaviŭ, što niahledziačy na hramadskaje abureńnie, pahrozy, źniknieńnie parasiat i maralnyja sprečki, jon nie admovicca ad svajoj idei.
Ciapier Evaryści płanuje na adnoj ź śvinahadoŭčych fierm vykraści trupy parasiat i vystavić ich u šklanym chaładzilniku. Mastak ličyć, što Danija pavinna adčuć soram za svaje mietady vytvorčaści miasa.
Tym časam arhanizacyja OASA paviedamiła, što vyratavanyja parasiaty znachodziacca pad ich apiekaj, adčuvajuć siabie cudoŭna i pavodziać siabie, jak «viasiołyja maleńkija ščaniuki».
Navukoŭcy stvaryli «šarścistuju myš» z prykmietami mamanta. Mahčyma, praź niekalki hadoŭ adrodziać i vymierłaha hihanta
«Ci možna ich karmić marozivam?» Źjaviłasia knižka pra toje, što jaduć žyvioły
Sud abaviazaŭ žančynu pradać svaje čatyry karovy kałhasu pad Homielem
Francuzskija čynoŭniki patrabavali ŭsypić dzika, jaki žyvie na fiermie. Za jaho zastupilisia tysiačy čałaviek, u tym liku Bryžyt Bardo
Kamientary