Hramadstva11

Kala vajskovaha haradka pad Homielem pačałosia budaŭnictva novaha maštabnaha abjekta

Novyja kaśmičnyja zdymki zaśviedčyli maštabnaje vysiakańnie lesu ŭ Homielskim rajonie. Učastak raźmieščany pamiž bazaj zachoŭvańnia artyleryjskich snaradaŭ i budaŭničaj placoŭkaj vajskovaha haradka ŭzdoŭž trasy M-10 u Homielskim rajonie. Vyvučeńnie materyjałaŭ dziaržaŭnych zakupak dało vydańniu «Fłahštok» razumieńnie charaktaru novaj budoŭli.

Infahrafika Fłahštoka: biełym punkciram paznačana miesca mierkavanaha vučebna-taktyčnaha pola, žoŭtym — vajskovaha haradka, čyrvonym — bazu zachoŭvańnia snaradaŭ

Tendary nie ŭtrymlivajuć padrabiaznaściaŭ adnosna budaŭnictva. Adnak ahulnyja paramietry zakupak pakazvajuć miesca i charaktar budaŭnictva. Naprykład, u ich paviedamlajecca pra blizkaje raźmiaščeńnie naftapravoda, nieabchodnaść vysiakać les i adlehłaść ad piasčanaha karjera.

Paraŭnańnie terytoryi: u studzieni i sakaviku 2025 hoda

Z kanca 2024 hoda było abvieščana niekalki tendaraŭ z paznakaj «Budaŭnictva vajskovaha haradka ŭ Homielskaj vobłaści. Vučebna-taktyčnaje pole»:

  • na zakupku piasku — 867 tysiač rubloŭ;
  • na pieravozku piasku z karjera «Biarezinski» za 14 km ad abjekta — 750 tysiač rubloŭ;
  • na maštabnaje vysiakańnie lesu — 1 927 tysiač;
  • na ŭładkavańnie futlaraŭ dla naftapravoda — 366 tysiač rubloŭ;
  • na zakupku kalučaha drotu — 86,5 tysiačy rubloŭ;
  • na budaŭnictva daroh — 4 476 tysiač rubloŭ;
  • pabudovu budynkaŭ (pieradajučy centr i prybiralni) — 492 tysiačy rubloŭ.

Za 4 miesiacy na vučebna-taktyčnaje pole pry vajskovym haradku ŭžo było vydatkavana amal 9 miljonaŭ rubloŭ. Heta daloka ad vydzielenaha limitu: usiaho ŭ 2025 hodzie pa dziaržaŭnaj inviestycyjnaj prahramie z respublikanskaha biudžetu na budaŭnictva vajskovaha haradka vydzielena 25 miljonaŭ rubloŭ.

Takaja ž suma ŭ 25 miljonaŭ rubloŭ vydzielena na budaŭnictva vajskovaha palihona ŭ Homielskaj vobłaści. Miesca jaho raźmiaščeńnia nieviadomaje, adnak nielha vyklučyć, što razhladanaje budaŭnictva vučebna-taktyčnaha pola da jaho i adnosicca.

Vysiakańnie lesu ciapier viadziecca na terytoryi prykładna 90 hiektaraŭ. Raboty pavinny być zavieršanyja da 7 krasavika. Vierahodna, jak i ŭ vypadku z budaŭnictvam vajskovaha haradka, vysiakańnie lesu na miescy budaŭnictva było vyzvalena śpiecyjalnym ukazam Łukašenki ad nieabchodnaści ažyćciaŭleńnia kampiensacyjnych pasadak.

U hetym budaŭnictvie ździŭlaje blizkaje raźmiaščeńnie vajskovaha abjekta da cyvilnaj infrastruktury: 150 mietraŭ ad šašy M-10 i 550 mietraŭ ad žyłoj zabudovy Novaj Budy. 

Kamientary1

  • .
    22.03.2025
    A što moža aznačać słova "vajenny" ŭ biełaruskaj movie? Ci ničoha?
    Ci ŭ "vajskovym haradku" žyvuć adny tolki vajskoŭcy?

Ciapier čytajuć

Minski školnik praspaŭ prypynak. Ale kiroŭca aŭtobusa davioz jaho dadomu!3

Minski školnik praspaŭ prypynak. Ale kiroŭca aŭtobusa davioz jaho dadomu!

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Minskam dla adpačynku zdajuć trochpaviarchovuju viežu

«Pytańnie ŭ vychavańni moładzi». Ministr handlu patłumačyŭ, čamu biełaruskaja pradukcyja nie vytrymlivaje kankurencyi na ŭnutranym rynku11

Rasijskija ahurki ŭ kramach kaštujuć užo tańniej za biełaruskija

Amierykanskaja raźviedka daviedałasia pra pačatak minavańnia Armuzskaha praliva5

Va Ukrainie pakazali, jak udaryli pa zavodzie «Kremnij Eł» u Bransku VIDEA1

Patryjarch Kirył nazvaŭ novaha viarchoŭnaha lidara Irana «darahim bratam»11

Biełaruś uvajšła ŭ top-40 suśvietnych imparcioraŭ zbroi

Jašče adna apłatnaja sistema stała błakavać biełarusaŭ4

«Paznajomiłasia ź dziadulem z Anhlii». Junaja hamialčanka ŭžo 6 hadoŭ adpraŭlaje i atrymlivaje paštoŭki ź inšych krain1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minski školnik praspaŭ prypynak. Ale kiroŭca aŭtobusa davioz jaho dadomu!3

Minski školnik praspaŭ prypynak. Ale kiroŭca aŭtobusa davioz jaho dadomu!

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić