Hramadstva22

«Muravanku Chraptovičaŭ» znoŭ pradajuć ź vielizarnaj źnižkaj, usiaho za 90 rubloŭ

Na aŭkcyjon znoŭ vystavili kompleks zakinutych haspadarčych pabudoŭ, jakija adnosiacca da byłoj siadziby Chraptovičaŭ.

Takaja Muravanka była ŭ siaredzinie XIX stahodździa

U narodzie jaje nazyvajuć «Muravanka Chraptovičaŭ». Ruiny znachodziacca ŭ Hrodzienskaj vobłaści i ŭsio nijak nie mohuć znajści haspadara. Praź niekalki nie adbytych aŭkcyjonaŭ łot addajuć litaralna pa canie adnaho pachodu ŭ kramu. 

Historyja ŭ pabudoŭ cikavaja. Jaŭchim Chraptovič — adzin z prahresiŭnych pamieščykaŭ svajho času. Jon jašče da admieny pryhonnaha prava vyzvaliŭ sialan, daŭ im adukacyju i navučyŭ vieści haspadarku. U siamiejstva była svaja siadziba ŭ ahraharadku Ščorsy, a ŭ kiłamietry ad jaje ŭ pačatku XIX stahodździa byŭ pabudavany haspadarčy dvor, jaki i atrymaŭ nazvu Muravanka. Tam vyrablali syr pa šviejcarskich technałohijach, pracavali masłabojnia i lesapilnia, razvodzili koniej.

Aktualny stan

Budynki zrobleny ŭ charakternym dla taho času «zamkavym» styli: viežy, cahlanyja fasady i masiŭnyja ścieny. U skład łota ŭvachodziać dva kapitalnyja zbudavańni: adno ź ich uklučaje ŭ siabie vietlačebnicu, cialatnik, karoŭnik, śviran z aharodžaj ahulnaj płoščaj 778,9 mietra, inšaje ŭjaŭlaje saboj cialatnik i śviran ahulnaj płoščaj 752,9 mietra. Ziamielny ŭčastak pamieram 6,3787 ha pieradajecca ŭ arendu na 50 hadoŭ.

Abjekt nie achoŭvajecca dziaržavaj, ale ŭčastak maje historyka-kulturnaje pryznačeńnie, tamu pakupniku treba budzie vykanać peŭnyja ŭmovy. Dziejnaść na abjekcie treba pačać nie paźniej čym praz 2 hady paśla kupli. Rekanstrukcyju varta pačać nie paźniej za 5 hadoŭ. Kali haspadar vyrašyć pieratvaryć ruiny ŭ žyllo, to zrabić heta jamu treba na praciahu 7 hadoŭ. Vykarystańnie ŭčastka pad žyłuju, administracyjnuju, handlovuju ci inšuju zabudovu dastupna pa ŭzhadnieńni ź Ministerstvam kultury Respubliki Biełaruś.

Pačatkovaja cana — usiaho 90 rubloŭ.

Nahadajem, što ŭ minułym hodzie abjekt sprabavali pradać ažno za 297 662 rubli. Takaja realnaja acenačny košt abjekta. Roźnica kałasalnaja. Tym nie mienš kali pakupnik nie vykanaje pradjaŭlenyja jamu ŭmovy, to roźnicu pamiž canoj kupli i acenačnym koštam pryjdziecca viarnuć u biudžet dziaržavy.

Kamientary2

  • Marija
    11.03.2026
    A hosudarstvo raźvie nie obiazano vosstanoviť eto naśledije biełorusskoj istorii? Raźvie eto nie hordosť biełorusskoho naroda? Raźvie eto nie časť turističieskoho maršruta? Ministierstvo kultury jesť, a raboty jeho niet! Biezdari i bołvany. Kak tualet iz hosimuŝiestva na prodaži brosili….Mozhov niet.
  • Šlachta budavała
    11.03.2026
    Chałopy pasprabujuć.

Ciapier čytajuć

Masavyja aryšty aficeraŭ prajšli na avijabazie ŭ Mačuliščach — abvinavačvajuć u suviaziach z apazicyjaj46

Masavyja aryšty aficeraŭ prajšli na avijabazie ŭ Mačuliščach — abvinavačvajuć u suviaziach z apazicyjaj

Usie naviny →
Usie naviny

Kadyraŭ nabraŭ 99,85% na vybarach kiraŭnika Čačni7

Tramp padčas telefonnaj razmovy ź Zialenskim nastojliva patrabavaŭ spynić udary pa rasijskich NPZ31

Chto taki Siarhiej Alisiejenka, jaki stvaryŭ ŠI-čat-bot, što trapiŭ u top-10 śvietu razam z ChatGPT i Claude10

Udar pa Zaparožžy: hareli damy, handlovy centr i najstarejšy korpus univiersiteta2

«Štoranku tazik pamidoraŭ». Što za biełaruski sort «Zorka», jaki tak chvalać4

«Katastrofa». Partyja Mierca nie prajšła ŭ parłamient u Piaredniaj Pamieranii21

Kolki rys našaha charaktaru abumoŭleny hienami? Novaje daśledavańnie kaža, što nie tak i šmat1

Jakoje małako lepšaje: karovina, sojevaje, aŭsianaje, mindalnaje, rysavaje? A moža, kakosavaje?2

Simulatar biełarusa. Chutka vyjdzie hulnia, u jakoj treba čyścić bulbu3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Masavyja aryšty aficeraŭ prajšli na avijabazie ŭ Mačuliščach — abvinavačvajuć u suviaziach z apazicyjaj46

Masavyja aryšty aficeraŭ prajšli na avijabazie ŭ Mačuliščach — abvinavačvajuć u suviaziach z apazicyjaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić