Usiaho patrochu55

«Nie spraŭlajucca ni navukoŭcy, ni rybaki». Biełarusy viodrami łoviać hetu rybu, jakaja raspaŭsiudziłasia ŭ vadajomach

Niekali dziŭnaja dla biełaruskich vadajomaŭ ryba chutka aklimatyzavałasia i paśpiachova asvoiła miascovuju ekasistemu.

Fota: fishingby.com / Uładzimir Parchoc

Amierykanski somik (Ameiurus nebulosus) staŭ sapraŭdnym niaščaściem raki Muchaviec i mnohich azior Bresckaj vobłaści. Spravicca ź im nie pad siłu ni navukoŭcam, ni rybałovam, ale apošnija nie zdajucca, piša partał fishingby.com.

Z paciapleńniem dla mnohich bresckich rybakoŭ niaprošany amierykanski hość staŭ asnoŭnaj rybaj va ŭłovach. I choć somik nie moža pachvalicca bujnymi pamierami, kolkaść achvotnych parybačyć na jaho pavialičvajecca z kožnym hodam. Pryčyna ŭ tym, što značna vyrasła kolkaść hetaj ryby, i ŭ jaje niepieraborlivaści. «Amierykaniec» vydatna łovicca na zvyčajnaha čarviaka i mnohija inšyja prynady žyviolnaha pachodžańnia, hałoŭnaje — znajści miesca, dzie jaho šmat.

Padčas niepraciahłaj rybałki 4 krasavika na voziery Łukava rybałoŭ Uładzimir Parchoc nałaviŭ cełaje viadro somikaŭ. «Učora z 17:00 da ciemry prajšoŭsia pa invaziŭnaj rybie. Spačatku braŭ niadrenna i narmalnaha pamieru, a z nadychodam źmiarkańnia padyšła drobiaź. Trochi ja jaho šerahi paradziŭ», — raskazaŭ Uładzimir pra hetu rybałku.

Pa słovach bresckich amataraŭ rybnaj łoŭli, ciapier na amierykanskaha somika rybačać nie tolki miascovyja žychary, ale i rybaki ź inšych abłaściej Biełarusi. Tak jak norma vyłavu na jaho zdabyču nie vyznačana, to mnohija łoviać litaralna viodrami. Somik choć i mały, ale dobry ŭ smažanym i vendžanym vyhladzie, tak što heta «dabro» ŭ daśviedčanych rybakoŭ nie prapadaje.

Rybałka na amierykanskaha somika nie tolki cikavaja, ale i prynosić značnuju karyść biełaruskaj pryrodzie, dapamahajučy strymlivać rost papulacyi niaprošanaha hościa.

Kamientary5

  • drennaja ideja
    14.04.2025
    zaraz jaho papadsielajuć u inšyja aziory (
  • %
    14.04.2025
    Raniej amatary chvaliliś daŭžyniej sama, zaraz viedrami
  • Siejčas było s sietkami podjediet
    14.04.2025
    Spasibo za riekłamu

Ciapier čytajuć

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy74

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy

Usie naviny →
Usie naviny

Kuleba bačyć padrychtoŭku biełaruskaj armii da vajny. Ale hety militaryscki teatr pryznačany tolki dla adnaho hledača — Kramla26

Praz kanflikt z Papam Tramp pačaŭ stračvać padtrymku vybarščykaŭ. U Vašynhtonie zahavaryli pra prymireńnie14

U Tomsku źnieśli pomnik represavanym: siarod ich byli departavanyja ź Biełarusi palaki, a taksama biełarusy, jakich prymušali źmianiać nacyjanalnaść18

Biełaruskija abrady, arnamienty i biełaruskaja mova paŭsiul. Jak naščadak pierasialencaŭ zrabiŭ siało kala Bajkała znoŭ biełaruskim, i čamu heta moža chutka skončycca14

«Parvaŭ sabie dyjafrahmu i kiški, nanoŭ vučyŭsia chadzić». Unuk aŭtara «Kałychanki» Vasila Rainčyka raspavioŭ, jak trapiŭ u strašnuju avaryju3

Novaja lidarka Vieniesueły pad kantrolem Biełaha doma praviała čystki va ŭładzie paśla źviaržeńnia Madura11

Litoviec, jaki špijoniŭ na karyść režymu Łukašenki, padaŭ u sud na prezidenta Litvy, bo jaho nie abmianiali na biełaruskich palitviaźniaŭ5

Žurnalist-rasśledavalnik: «Paŭnočny patok» padarvała byłaja niu-madel z Kijeva5

Premjer-ministr Ispanii sprabuje abjadnać levyja siły ŭ suśvietnuju kaalicyju suprać trampaŭskaj MAGA17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy74

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić