33-hadovy Daniła Harkavy, jaki niečakana pakinuŭ Ofis Cichanoŭskaj, raskazaŭ pra svaju ankałohiju i siem apieracyj
«Ja čałaviek z hnilcoj», — žartuje pra siabie jon i tłumačyć, što čorny humar dapamahaje. U mužčyny vielmi redkaja złajakasnaja puchlina miakkich tkanak — dermatafibrasarkoma. U Biełarusi jamu doŭhi čas nie mahli pastavić pravilny dyjahnaz, što surjozna paŭpłyvała na jaho dalejšaje žyćcio. U 2010 hodzie Daniiłu zrabili apieracyju ŭ Hiermanii, paśla čaho pačałasia doŭhaja remisija. Ale praz 14 hadoŭ chvaroba viarnułasia. U vialikim intervju «Našaj Nivie» Daniił raskazaŭ, praz što daviałosia prajści i jak rak źmianiŭ jaho.

Daniił adkryŭ zbor na lačeńnie na «Bajsoł». Padtrymać jaho možna tut.
«Adnakłaśnik udaryŭ pa miescy, dzie było švo paśla apieracyi»
Daniił Harkavy skončyŭ fakultet žurnalistyki BDU ŭ 2014-m, pracavaŭ u markietynhu. Padčas pandemii karanavirusa Daniił byŭ vałancioram u ByCovid-19. Paśla pratestaŭ 2020 hoda pa zaprašeńni pajšoŭ u Ofis Śviatłany Cichanoŭskaj, dzie praz čas staŭ kiraŭnikom adździeła źniešnich suviaziaŭ. Hety adździeł kantaktavaŭ z arhanizacyjami hramadzianskaj supolnaści i dyjaspary, analizavaŭ zvarotnuju suviaź, pracavaŭ z vałanciorami.

Daniił Harkavy. Fota tut i dalej: asabisty archiŭ
Rašeńnie pakinuć Ofis Daniił pryniaŭ jašče da taho, jak daviedaŭsia pra viartańnie ankałohii.
«Svajoj kamandzie ja paviedamiŭ pra sychod u śniežni 2024 hoda, a Śviatłanie — u studzieni 2025-ha. Na toj momant ja navat jašče nie pačynaŭ prachodzić abśledavańni, tamu śćviardžać, što ja syšoŭ praz dyjahnaz, nielha. Nie, pryčyna była nie ŭ hetym. Ofis — heta jak boj. Albo ty pracuješ 24/7, albo žyvieš, jak usie. Biez vychodnych, bieź viečaroŭ. I ty pastupova hublaješ suviaź z žyćciom vakoł. Zaraz dla mianie hałoŭnaje — spynicca i zaniacca zdaroŭjem.
Rak — heta ž nie tolki pra fizičnaje cieła, heta i harmanalnyja, i emacyjnyja źmieny. Jon upłyvaje na ŭsio. Tamu, mahčyma, užo na ŭzroŭni bijachimii arhanizm pačaŭ niešta padkazvać. Ja syšoŭ, tamu što nastolki vymataŭsia, što pierastaŭ być funkcyjanalnym. Pierastaŭ razumieć, jak u tych umovach, u tym asiarodździ, dzie ja znachodziŭsia, rabić pracu, jakaja b prynosiła mnie zadavalnieńnie i adčuvańnie sensu», — dzielicca jon.

Daniił zmahajecca z puchlinaj ź dziacinstva. Jon prosić nie pisać, dzie kankretna jana łakalizavanaja, bo baicca, što chtości naŭmysna moža ŭdaryć jaho pa hetym miescy. I pieraściarohi niebiespadstaŭnyja.
U try hady Daniił pieranios pieršuju apieracyju, ale tady havorka pra ankałohiju nie išła. Rak pačaŭsia paźniej — u 2005-m, kali Daniiłu było 14 hadoŭ.
«U mianie tady byli niaprostyja adnosiny z adnakłaśnikami, kłas, u jaki ja trapiŭ, nie pryniaŭ mianie jak svajho. Uvohule ŭsia maja škoła prajšła davoli adzinoka. U mianie byŭ svoj izalavany śviet.
Adnojčy zdaryŭsia vypadak: adzin z adnakłaśnikaŭ davoli niaŭdała ŭdaryŭ mianie nahoj u miesca, dzie było švo. I litaralna adrazu paśla hetaha ja zaŭvažyŭ, što tam niešta źmianiłasia — skura źmianiła koler, źjaviłasia lohkaje zapaleńnie, uzmacniłasia adčuvalnaść, stała baluča. Stała zrazumieła, što niešta nie tak adbyvajecca», — raskazvaje jon.
Mužčyna časta chvareŭ u dziacinstvie, tamu jaho baćki trymali ŭsio pad kantrolem — pastajannyja vizity da daktaroŭ, analizy, abśledavańni. Hety było paŭsiadzionnaja rucinaj Daniiła.
«Puchlina redkaja i, što horš, schilnaja da recydyvaŭ»
Dyjahnaz «ankałohija» Daniiłu pastavili nie adrazu. Spačatku daktary dumali, što heta dabrajakasnaja puchlina — histeacytoma, što stała pamyłkaj. Jamu zrabili apieracyju ŭ ankałahičnym centry ŭ Baraŭlanach.

«Vydaleńnie było davoli maštabnym, — kaža jon. — Pamiataju, tady byŭ chirurh-ankołah, dosyć viasioły, uvieś čas žartavaŭ. Asabliva pra švo. Kali b jon tolki viedaŭ, jak usio abierniecca ŭ budučyni. U mianie na ciele litara Z, tolki ŭ advarotny bok. Možna skazać, ja staŭ «zetnikam» zadoŭha da ŭsioj hetaj simvoliki. Voś takaja ironija».
Amal adrazu paśla apieracyi puchlina znoŭ viarnułasia.
«Pačaŭsia znoŭ uvieś hety biaskoncy łancužok: abśledavańni, analizy, novyja apieracyi. Pastajannaje adčuvańnie, što nichto da kanca nie razumieje, što adbyvajecca, čamu tak, jak heta lačyć. Usio heta zaciahnułasia nadoŭha — z 2005 pa 2010 hod. Puchlinu mnie vydalali znoŭ i znoŭ. Kožny raz zdavałasia, što ŭsio ŭžo skončyłasia — ale jana znoŭ prarastała, i ŭsio davodziłasia paŭtarać nanova. Kolkaść apieracyj ja daŭno pierastaŭ ličyć, ale, zdajecca, ich było nie mienš za siem», — zhadvaje mužčyna.
Kali stała zrazumieła, što lačeńnie nie daje nijakich vynikaŭ, baćki Daniiła nastajali na tym, kab daktary pierahledzieli dyjahnaz. Vyśvietliłasia, što ŭ Daniiła dermatafibrasarkoma, złajakasnaja puchlina. Dyjahnaz pastavili ŭ NDI ankałohii imia Alaksandrava.
«U peŭnym sensie ŭ maim žyćci ničoha kardynalna nie źmianiłasia. Viadoma, heta było niešta novaje, śpiecyfičnaje, ale emacyjna ja nie pieražyŭ mocnaha šoku. U mianie nie było vostraj reakcyi, strachu ci paniki, bo ŭsio heta ŭžo stała rucinaj.
Ale mnie nie pašancavała: puchlina redkaja i, što horš, schilnaja da recydyvaŭ. Z druhoha boku, mnie ŭsio ž taki pašancavała — jana adnosna nieahresiŭnaja, nie śmiarotnaja ŭ takoj stupieni, jak, naprykład, sarkoma kostki — heta ŭžo zusim inšaja historyja i zusim inšyja prahnozy.

Jašče adna prablema — poŭnaja adsutnaść infarmacyi pra dyjahnaz, bo jon vielmi i vielmi redki. Tolki dziakujučy čatu GPT ja niadaŭna razabraŭsia, što sa mnoj adbyvajecca. Adsutnaść infarmacyi, jak viadoma, naradžaje tolki jašče bolš strachu. U hałavie adrazu pačynajuć vicca zdahadki, tryvohi, niejkija zmročnyja scenary. Pamiataju, mnie niejak skazali, maŭlaŭ, samy praciahły zafiksavany termin žyćcia z takim dyjahnazam paśla lačeńnia — 17 hadoŭ. I byŭ momant, kali z majho pieršaha dyjahnazu minuła ŭžo dzieviać. I tady ja vielmi vyrazna heta asensavaŭ — o, dyk heta ž užo pałova. Pałova ad čaho? Ad niejkaj «normy»? Heta pałochała».
«Pamiž recydyvami — ad dvuch hadoŭ da piaci miesiacaŭ»
Kali pravilny dyjahnaz narešcie byŭ pastaŭleny, daktary ŭ ankałahičnym centry ŭ Baraŭlanach prapanavali rabić pramianiovuju terapiju ŭ suviazi z recydyvami, ale ad jaje admovilisia baćki Daniiła. Jany prakansultavalisia z ankołaham u Rasii i spynilisia na «chimii».
«Tady išła havorka pra inšy typ chimijaterapii: heta byli nie kropielnicy, a preparaty ŭ tabletkach. Jany nie mieli takich vyraznych pabočnych efiektaŭ».
Mužčyna ŭspaminaje, jak adreahavali daktary na admovu ad pramianiovaj terapii.
«Adkryta aburalisia, hladzieli kosa, svarylisia. Ale rašeńnie było pryniata — admovilisia. Pry hetym niejkaha zrazumiełaha efiektu ad lačeńnia ŭsio roŭna byccam by i nie było. I dalej — usio pa kole: pastajannyja MRT, UHD, biaskoncyja analizy. Znoŭ, znoŭ i znoŭ — recydyvy viartalisia, leźli adzin za druhim».
Pamiž recydyvami mahło prachodzić ad dvuch hadoŭ biez abvastreńniaŭ da piaci miesiacaŭ. Kožny ź jakich zakančvaŭsia apieracyjaj.
«Urešcie, nie viedaju ŭžo, jakim praŭdami ci niapraŭdami, ale maje baćki damahlisia finansavańnia na lačeńnie za miažoj. Jany litaralna vybili hrošy ź Minzdaroŭja. Vidać, dapamahło toje, što puchlina była redkaj — i, pa sutnaści, pasył z boku daktaroŭ byŭ prykładna taki: «My nie viedajem, što z hetym rabić». Viadoma, nichto naŭprost tak nie kazaŭ, ale ŭ nas było mienavita takoje adčuvańnie.
Na toj čas u Minzdaroŭja isnavała prahrama, zhodna ź jakoj dziaržava mahła apłočvać lačeńnie za miažoj — u Hiermanii ci inšych krainach. Nam prapanavali vybar ź dźviuch ci troch klinik, baćki vybrali adnu — i voś tak ja apynuŭsia ŭ 2010 hodzie ŭ Bierlinie. Pryčym u «Šaryte», jašče da taho, jak hetaja nazva stała ŭsiudy viadomaj».
«Puchlina dała mietastaz»
U Bierlinie Daniiłu zrabili apieracyju.
«U maim vypadku patrabavałasia vydaleńnie ź vielmi šyrokim zachopam tkanak. Pryčym prosta padčas apieracyi pad mikraskopam daśledavalisia zrezy — kab pierakanacca, što ŭ ich nie zastałosia rakavych kletak. Bo śpiecyfika hetaj puchliny takaja: kali choć niešta zastajecca — jana abaviazkova praraście znoŭ. I, jak ja ciapier razumieju, mienavita heta i było pryčynaj pastajannych recydyvaŭ u Biełarusi. Nie chapała dakładnaści, hłybini ŭmiašańnia, samoha padychodu — i tamu ŭsio viartałasia znoŭ i znoŭ.
Paralelna z asnoŭnym lačeńniem u Biełarusi puchlina paśpieła dać mietastaz u pachavy limfavuzieł. U vyniku mnie daviałosia vydalić uvieś pachavy limfakalektar. Z-za hetaha ŭ mianie ciapier pastajannyja limfatyčnyja acioki, davodzicca nasić kampresijnuju bializnu, śpiecyjalny kampresijny drenaž — u cełym ničoha krytyčnaha. Žyć možna».
Paśla apieracyi ŭ Hiermanii ŭsio naładziłasia. Pačaŭsia doŭhi i stabilny pieryjad remisii, mužčyna prachodziŭ płanavyja abśledavańni raz na hod.

«U mianie treciaja stadyja»
Recydyŭ zdaryŭsia praz 14 hadoŭ: u studzieni 2025-ha Daniił daviedaŭsia, što złajakasnaja puchlina viarnułasia.
«Na miescy šva znoŭ źjavilisia źmieny, — kaža jon. — Viadoma, ja adrazu zaniepakoiŭsia i pajšoŭ na abśledavańnie. Za hetym nazirali: brali bijapsiju, rabili UHD. Miedycynskaha paćviardžeńnia ankałohii tady nie było: to kroŭ, to niejkija kletki, ale nie rakavyja. Usio nibyta pad kantrolem, ale patrabavała pastajannaj uvahi.
Prablema jašče i ŭ tym, što z-za vialikaj kolkaści apieracyj i paŭtornych umiašalnictvaŭ tam nazapasiłasia šmat złučalnaj tkanki. Navat kali robiać MRT — a heta ž vizualny mietad, dzie pa śvietłych i ciomnych plamach na zdymku vyznačajuć, dzie kostka, dzie miakkija tkanki, dzie skura, — tam užo amal ničoha niemahčyma razabrać. Usio vyhladaje nieadnaznačna: ci to miortvaja tkanka, ci to prosta rubiec. Tamu i aryjentujucca nie tolki na zdymak, ale i na dynamiku — kali źmien niama, značyć, usio ŭ paradku».
Pra recydyŭ Daniił daviedaŭsia ad ranišniaha zvanka miedsiastry.
«U mianie treciaja stadyja. Ale jana vystaŭlajecca aŭtamatyčna, jak tolki fiksujuć mietastaz — to-bok jana ŭ mianie z 2010 hoda. U maim vypadku heta mienavita toj mietastaz u pachavy limfakalektar. Z hetaha momantu na mnie, tak by mović, visić hety jarłyk. I ŭžo nie maje značeńnia, jakaja dynamika, jakaja situacyja — farmalna heta treciaja stadyja», — tłumačyć jon.
«U blizkim kole ŭsie žarty pra toje, što ja «čałaviek z hnilcoj», — heta absalutnaja norma»
Daniił znajšoŭ taho ž ankołaha, jaki rabiŭ jamu apieracyju ŭ 2010-m, ale ŭ inšaj klinicy. Napisaŭ jamu na pracoŭnuju poštu. Jany damovilisia na płan lačeńnia, apieracyju, a paśla — chimijaterapiju (jaje mužčyna budzie prachodzić u Litvie).
Ciapier Daniiłu treba sabrać nieabchodnuju sumu — 6500 jeŭra (u 2010 hodzie ŭ «Šaryte» apieracyja kaštavała kala 30-40 tysiač jeŭra).

«Pry ŭsioj pavazie da Litvy, ja vydatna razumieju, što majo zdaroŭje — heta maja zona adkaznaści. Litva — kraina nievialikaja, nasielnictva mienš, čym u Biełarusi. I statystyčna šancaŭ na toje, što miascovyja ankołahi rehularna sutykajucca z majoj puchlinaj, miakka kažučy, niašmat. Ja asabliva bačyŭ heta pa ich reakcyjach.
Štohod prychodziŭ na płanavy ahlad Litvie, mianie prasili raspranucca, ja zdymaŭ vopratku — i litaralna bačyŭ, jak u lekaraŭ vočy na łob lezuć. Bo na maim paślaapieracyjnym rubcy — vielizarnaja čyrvonaja plama. I pa ich tvarach adrazu ŭsio było zrazumieła. U vačach čytałasia: «A, nu pryviet… Ty dakładna nie z našaj zvykłaj statystyki».
Jašče, kali mnie rabili bijapsiju ŭ Litvie, napisali, što pad padazreńniem mietastazy ŭ lohkija i piečań. Ale takoje apryjory niemahčyma vyznačyć tolki pa bijapsii.
U mianie na ŭsio heta vypracavałasia davoli ŭstojlivaja reakcyja — dapamahaje čorny humar. I nie prosta čorny, a samy čorny, jaki tolki možna. U blizkim kole ŭsie žarty pra toje, što ja «čałaviek z hnilcoj», — heta absalutnaja norma. Ja z hetaha ščyra śmiajusia, prosta rvusia ad rohatu, i mnie sapraŭdy lahčej, kali atrymlivajecca nie pieratvarać usio heta ŭ kašmar z dramatyčnaj muzykaj i ślaźmi».
Patrebnaj na lačeńnie sumy ŭ Daniiła na rukach niama. Jon źviarnuŭsia pa dapamohu ŭ adzin z fondaŭ, ale tam jaho zajaŭku nie ŭchvalili, tamu Daniił adkryŭ zbor na «Bajsoł».
«Cudoŭna viedaju ŭsie hetyja cudoŭnyja, viasiołyja historyi pra toje, što «Ofis siadzić na miachach z hrašyma» i ŭsio tam pamiž saboj pilać, — kaža jon. — Nu akiej, značyć, heta niejki inšy Ofis. Bo ja na miachach z hrašyma nie siadzieŭ — i ŭ mianie hetych hrošaj niama.
Zaraz ja całkam skancentravany na lačeńni. Najvažniejšaje — nie ŭpaści ŭ emacyjnuju frustracyju. Bo z adnaho boku — tak, usio nibyta zrazumieła, viadoma, paniki niama. A z druhoha — vielmi lohka ŭpaści ŭ stan: «Nu, chaj sabie idzie, jak idzie, moža, samo rassmokčacca». Ale nie rassmokčacca».
«Chvaroba dała mnie ŭstojlivaść, ja navučyŭsia abapiracca na siabie»
Ci złujecca Daniił na taho adnakłaśnika, jaki jaho ŭdaryŭ ŭ škole i paśla čaho pačałasia chvaroba? «Heta byli dzieci», — z razumieńniem stavicca mužčyna.
«U mianie niama zapytu ni na pomstu, ni na spraviadlivaść, ni na toje, kab «pryciahnuć da adkazu». Nu ŭdaryŭ — značyć, udaryŭ. Tak skłalisia abstaviny. Mnie prosta nie pašancavała ŭ toj situacyi.
Jakija emocyi ja pieražyvaŭ u dziacinstvie nakont hetaha — nie pamiataju. Maja psichika, zdajecca, prosta vydaliła častku hetych uspaminaŭ. Heta ŭbudavany abarončy miechanizm».
Hałoŭnaja padtrymka ciapier dla Daniiła — jon sam i jaho siabry. Paśla 2020-ha jaho koła znosin źmianiłasia całkam.
«Tyja, chto byŭ pobač raniej, u asnoŭnym zastalisia ŭ Biełarusi, — i my razyšlisia, u tym liku ź mierkavańniaŭ biaśpieki. Zaraz vakoł mianie ludzi, ź jakimi my razam prajšli apošnija piać hadoŭ. Ale maja hałoŭnaja padtrymka — heta ja sam. Ja navučyŭsia abapiracca na siabie. Ludzi patrebnyja, ja ich caniu. Ale ŭ asnovie — ja sam sabie apora. Heta i pra biaśpieku, i pra ŭstojlivaść.
Chvaroba dała mnie hetuju samuju ŭstojlivaść. Tak, mahčyma, i cynizm. Ja nie ŭpadaju ŭ paniku ad čužoha bolu — i pierastaŭ saromiecca hetaha. Ja zrazumieŭ, što mahu być karysnym u kryzis. Heta fatalizm? Mahčyma. Ale jon dapamahaje nie bajacca strat i niestabilnaści.
U padletkavym uzroście śmierć mianie pałochała. A potym pačali pamirać tyja, chto, zdavałasia, pavinien byŭ žyć daŭžej za mianie. Heta šmat što źmianiła. Ja staŭ praściej stavicca da žyćcia i da sychodu».
Daniił maryć kali-niebudź viarnucca ŭ Biełaruś, nabyć staruju siadzibu i adnavić jaje.
«Ja naradziŭsia i vyras u Minsku, ale drenna viedaju krainu — chaču heta źmianić, — raskazvaje jon. — Ci vierniemsia my ŭ Biełaruś? Nie viedaju. Heta stanie zrazumieła tolki tady, kali źjaviacca realnyja ŭmovy. Ale ja nie vyklučaju — stareć tam hučyć pryhoža».
Ciapier čytajuć
«Minimalny zarobak doktara ŭ Polščy bolšy, čym ja mieła ŭ biełaruskim pryvatnym centry». Doktarka Markiełava — pra pracu ŭ polskaj balnicy i vyrab naturalnaj kaśmietyki

Kamientary
Abaviazkova vierniemsia!