Na zachadzie Bresckaj vobłaści chałodny front, jaki zaŭvažny ciapier i ŭ centry Biełarusi, prajaŭlaje siabie najiarčej, u vyhladzie zaleŭ i navalnic sa škvalistym uzmacnieńniem vietru da 12-15 m/s, piša telehram-kanał «Mietieovajb». Padpisčyki kanała dasłali ŭ jaho i fota takoj źjavy, jak navalničny kaŭnier.

Navalničny (škvałavy) kaŭnier, ci vałavyja abłoki — ahulnaja nazva roznych vidaŭ kučava-daždžavych abłokaŭ. Takija abłoki — heta hałoŭnaja prykmieta bury i ŭrahanaŭ, jany vielmi niebiaśpiečnyja mocnymi viatrami i daždžami.
U navalničnym froncie chałodnaje pavietra, a za miežami frontu, naadvarot, ciopłaje. Paśla sutyknieńnia hetych dvuch patokaŭ ciopłaje pavietra padymajecca ŭvierch, a chałodnaje ŭniz, u vyniku čaho adbyvajecca praces nabyćcia chmaraj vyhladu, padobnaha na kaŭnier.

Ciapier čytajuć
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
Sumleńnie, kachańnie, koły piekła i halivudski finał. U siamji budaŭnika i biblijatekarki z Pružanskaha rajona Ihara i Julii Łaptanovičaŭ aryštavali spačatku jaho, paśla — jaje, a paśla i babulu
Kamientary