Kultura

Vydaviectva Gutenberg rychtuje kvaziantałohiju sučasnaj biełaruskaj prozy

Vydaviectva Gutenberg Publisher anansavała zapusk knižnaj sieryi «Akno ŭ prozu». Heta sieryja pieravydańniaŭ litaratury pieryjadu 1991-2020, piša bellit.info

«Dla nas kultura — heta nie toje, što «biare Hiedrojcaŭ», kultura — heta toje, što čytajuć. Tym časam biełaruski čytač vyras razam sa svajoj kolkaściu i staŭ hatovy vykapać skarby niedalokaj minuŭščyny, kirujučysia našaj sieryjaj-mapaj, — adzanačajuć u vydaviectvie. — Ź jakimi emocyjami my hladzim na post u sacsietkach za 2012 hod z anonsam novaj knihi Niaklajeva? Što my zhadvajem pra litaraturu taho času, i ci zhadvajem uvohule?

U situacyi, kali nas raskidała pa samych roznych zakutkach śvietu, nam patrebnaja złučanaść z matrycaj kulturnych kodaŭ, siarod jakich i knihi adnosnaj sučasnaści. Nam patrebnaja mahčymaść parefleksavać nad atmaśfieraj litaraturnych kołaŭ: adnym — pieražyć toje, što prapuścili, inšym — adčuć nastalhiju, kali ŭ tych kołach brali ŭdzieł.

Zrešty, nastaŭ čas uśviadomić, što ŭ 2020 hodzie našaja kultura nie vybuchnuła, a vyrasła z taho, što było stvorana raniej. Tamu, što adbyvałasia z našaj litaraturaj paśla Karatkieviča, my narešcie hatovyja dać imia i hołas».

Mety sieryi:

— Źviazać litaraturu pieryjadu da 2020 hoda ŭ adziny suplot

— Padšturchnuć čytača da refleksiŭnaha paraŭnańnia z najnoŭšaj litaraturaj, da pošuku admietnaściaŭ epochi

— Dać hołas piśmieńnikam pieršych 30 hadoŭ niezaležnaści i imia toj litaratury jak fienomienu

Knihi sieryi

  • «Zaviaršyć Hieštalt», Maks Ščur

Sapraŭdny jeŭraraman ad biełaruskaha emihranta pieršaj chvali, jaki ŭ pahoni za abstrakcyjaj vypraŭlajecca ŭ adysieju z Prahi da Amsterdama, pa darozie raźbirajučy na pieršaelemienty sučasnuju Jeŭropu, tadyšniuju Biełaruś i, viadoma, samoha siabie. Na šlachu buduć traplacca muziei, pryvidy minułaha, spantannyja kachanki i kamunisty, ad jakich aŭtar budzie adbivacca vostrym piarom i trapnym fotaružžom.

  • «Libido», Illa Sin

Siniematahrafična-siurrealistyčnaja kniha pra ekzistancyjny žach u past-savieckim mienapolisie. Tut razam z hałoŭnaj hierainiaj pasialilisia robaty-sekscacki i vybuchovyja snarady, u carkvu pierajechali handlovyja šerahi, a sukonnaja šeraść usio nijak nie chacieła sychodzić ź biaskoncych 90-ych. Zrešty, takija vobrazy — heta što? Niščymnyja dekaracyi da žyćcia Maryi i jejnych pošukaŭ kachańnia, ci sapraŭdnyja aktory, čyjo ampłua ‒ našaja rečaisnaść.

  • «Hałoŭnaja pamyłka Afanasija», Juhasia Kalada

Nie prosta kniha, a ŭhreŭnyja pryhody ź niezvarotna rastračanych nulavych, dzie ŭ mieta-prozie splałosia bieskłapotnaje studenctva, kurortny Krym, piŭnyja reki, a taksama hihabajty kachańnia ŭ samych roznych jahonych prajavach, dy jakoje ź vialikaj dolaj vierahodnaści ‒ adno miraž. Aŭtarka dziorzka pieratvaraje ciopłyja ŭspaminy ŭ chałodnuju zbroju, vid pomsty, a piersanažaŭ — u lalek Vudu.

  • «Błoh Usiasłava Čaradzieja», Pavał Kaściukievič

Połacki kniaź Usiasłaŭ Čaradziej (aka Pavał Kaściukievič) na tysiaču hadoŭ vypiaredžvaje Horvata dy inšych praŭdaroŭ u viadzieńni błoha, u jakim raskvitnieŭ kałaryt fieadalnaha času: viehanstva, palitkarektnaść, fieadalizm i ŭltrahvałt sa smuzi. Dziońniku Usiasłaŭ daviaraje ŭłasnaje žyćcio, narakaje na niedaskanałaść sučasnaha jamu hramadstva, dzielicca luboŭnymi pieražyvańniami i navat raspaviadaje pra svaje fantastyčnyja padarožžy ŭ časie i biełaruskaj historyi. Za šmat stahodździaŭ da taho, jak ludzi zaskavytali, što čałaviek čałavieku — voŭk, karanavany vaŭkałak pierakonvaje, što voŭk biełarusu — čałaviek.

  • Aŭtamat z haziroŭkaj ź siropam i biez», Uładzimir Niaklajeŭ

Sacyjalny raman, jaki praź mikrahistoryi Mienskaj bahiemy raskazvaje nam pra Historyju ź vialikaj litary. U hetaj Historyi šmat tvaraŭ, što razam stajać u čarzie pa haziroŭku: Li Charvi Osvald i Kim Chadziejeŭ, desidenty i hebisty, pieražyłyja Druhuju suśvietnuju i frantaviki chałodnaj, toj, chto danasiŭ i na kaho danasili, i, viadoma, toj, jaki vialiki, saviecki i bietonny. Horad u ramanie razburajecca, źbirajecca i tasuje taponimy. Miensk, da jakoha historyja z centru čyrvonaj impieryi dachodzić z spaźnieńniem, prapuskaje praź siabie junackaje kachańnie i paeziju jahonych udzielnikaŭ.

Užo ciapier možna pieradzamović 5 knih sieryi.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Škada, što ludzi mianie ličać takim idyjotam». Dziadok raskazaŭ, jak jaho zmahli vysačyć paśla piaci miesiacaŭ padpolla

«Škada, što ludzi mianie ličać takim idyjotam». Dziadok raskazaŭ, jak jaho zmahli vysačyć paśla piaci miesiacaŭ padpolla

Usie naviny →
Usie naviny

U Cichanoŭskaj źjaviŭsia novy daradca pa adukacyi i navucy1

Były palitviazień Hienadź Fiadynič raskazaŭ, čamu admoviŭsia za kratami ad apieracyi

Vizavy centr Italii pasprabavaŭ pracavać pa žyvoj čarzie. Pratrymaŭsia dzień3

Ekanamistka Łuzhina: Za miežami Biełarusi akazałasia nie mienš za 400 tysiač biełarusaŭ3

«Interbačańnie»: jak projdzie rasijskaja alternatyva «Jeŭrabačańniu»2

Naviednikam, što napaili alenia koka-kołaj u Minskim zaaparku, dali pa 10 sutak7

Łukašenka — Karajevu: Ty taki musulmanin, jak ja pravasłaŭny20

U Viciebsku žančyna ŭpała ź dziaviataha paviercha i vyžyła

«Terarystka» Dzierbyš, jakaja atrymała 20 hadoŭ: Śledčy prapanoŭvaŭ abyłhać Aŭtuchoviča ŭ abmien na lahčejšaje pakarańnie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Škada, što ludzi mianie ličać takim idyjotam». Dziadok raskazaŭ, jak jaho zmahli vysačyć paśla piaci miesiacaŭ padpolla

«Škada, što ludzi mianie ličać takim idyjotam». Dziadok raskazaŭ, jak jaho zmahli vysačyć paśla piaci miesiacaŭ padpolla

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić