Hramadstva1414

Piatruchinu zabaraniali vieści strym z kanferencyi ŭ Varšavie. Jon supraciŭlaŭsia, a paśla staŭ tajemna zapisvać aŭdyja

Padčas biełaruskaj kanfierencyi ŭ Varšavie adzin z udzielnikaŭ sprabavaŭ vieści zapis abmierkavańnia ŭ małoj hrupie, choć inšyja byli suprać. «Radyjo Svaboda» pahavaryła z udzielnikami historyi.

Što adbyłosia

Z 23 pa 25 traŭnia ŭ Varšavie prachodziła IV Kanfierencyja biełarusaŭ i biełarusak śvietu — placoŭka, jakaja źbiraje dyjasparu, inicyjatyvy i arhanizacyi dla sumiesnaj pracy, netvorkinhu i abmienu dośviedam.

Incydent adbyŭsia 24 traŭnia padčas pracy ŭ hrupach. Panel, dzie abmiarkoŭvali dapamohu palitviaźniam, represavanym, dobraachvotnikam va Ukrainie, maderavaŭ kiraŭnik fondu BySol Andrej Stryžak. U hrupie było kala 20 čałaviek, u tym liku byłyja palitviaźni. Siarod ich — błohier Siarhiej Piatruchin. Jon vioŭ z kanfierencyi videastrymy ŭ YouTube pa niekalki hadzin.

Jak bačna ŭ adnym z takich videa, pierad pačatkam abmierkavańnia temy paneli Stryžak prapanavaŭ niekalki pravił, naprykład, vykazvacca paśla padniataj ruki. Była taksama prapanova nie vieści strymy, zapisy, fota, videa abmierkavańnia, kab hrupa pracavała spakajniej i ŭpeŭniena z syrymi idejami. A ŭžo vyniki pracy ŭ kole jon prapanoŭvaŭ pradstavić na forumie.

Siarhiej Piatruchin

U hety čas Piatruchin vioŭ žyvy efir z paneli ŭ YouTube. Na jahonym videa nie bačna, kab prysutnyja vystupali suprać prapanoŭ Stryžaka, ale niekatoryja paćvierdzili, što jany suprać zapisaŭ. Na zaŭvahu z hrupy, što Piatruchin praciahvaje vieści zapis, jon adkazaŭ, što jamu «ŭsio roŭna» (zdymać ci nie zdymać), i praciahnuŭ strym. Jon taksama zapeŭniŭ, što moža nie zdymać udzielnikaŭ paneli, ale pravioŭ kamieraj pa kole, pakazaŭšy, chto sabraŭsia, i tolki paśla pieraklučyŭ videa na siabie.

«Ja prapanuju vieści strym, bo nas hladziać ludzi, sorak čałaviek. Im heta cikava, i treba pavažać. My adkrytaje hramadstva budujem, i pavinna być usio prazrysta», — zajaviŭ Siarhiej Piatruchin.

Za try dni hety strym pahladzieli 2,7 tysiačy čałaviek. Na zaŭvahu Piatruchina «My pracujem dla ludziej» adna z udzielnic hrupy adkazała: «My taksama ludzi».

Praca ŭ hrupach

U vyniku Stryžak jak maderatar paprasiŭ Piatruchina pakinuć hrupu, matyvujučy heta tym, što inšym udzielnikam «niajomka pracavać». Błohier aburyŭsia. U hrupie hučali jak hałasy «suprać zdymki», tak i «ŭsio roŭna». Błohier prapanavaŭ, kab ludzi vykazalisia, kali jany suprać, choć jany ŭžo heta zrabili.

Piatruchin paŭtaraŭ: «Vy nie hrupa», prapanoŭvaŭ prahałasavać. Jamu adkazvali, što kali chacia b adzin čałaviek suprać, to varta spynić zdymku. Jon ža pytaŭsia, chto ŭvioŭ takija praviły i dzie jany zapisanyja. Stryžak adkazaŭ, što praviły prapanavaŭ jon jak maderatar.

Piatruchin skardziŭsia niekamu, što Stryžak nibyta vyklikaje na jaho achovu. Ludzi šmat razoŭ prasili jaho spynić strym abo pajści z hrupy. Pieramovy doŭžylisia kala piaci chvilin. U vyniku błohier vyklučyŭ žyvy efir.

Patajemny aŭdyjozapis

Andrej Stryžak u kamientary dla «Svabody» patłumačyŭ, što nazyvaje heta nie kanfliktam, a incydentam z metaj zabieśpiačeńnia biaśpieki. Jon nahadaŭ, što było niekalki pracoŭnych hrupaŭ, i kožny moh vybrać svaju. Stryžaku zahadzia prapanavali maderavać adnu ź ich.

«Da hetaj hrupy dałučyŭsia Siarhiej Piatruchin, jaki pryjšoŭ sa svaim strymam. Častka ŭdzielnikaŭ adrazu zajaviła, što jany nie hatovyja pracavać pry zapisie i tranślacyi na ŭvieś śviet. Z uvahi na toje, što hrupa prymaje praviły svajoj pracy adnahałosna, ja musiŭ pravieści hetaje rašeńnie. Hrupa vyrašyła takim čynam, i my jaho pryniali, na što Siarhiej hučna aburaŭsia», — uzhadaŭ Stryžak.

Jon adznačyŭ, što Piatruchin u vyniku vyklučyŭ strym i schavaŭ telefon. Ale praź niekatory čas adna z udzielnic zaŭvažyła, što jon patajemna viadzie aŭdyjozapis.

«Heta nie moža być abhruntavana prazrystaściu abo adkrytaściu pracesu. Kali ty ŭdzielničaješ u pracy hrupy, ty abo padparadkoŭvaješsia praviłam, abo nie ŭdzielničaješ. Jon moh pajści ŭ inšuju hrupu abo stajać zboku z kamieraj», — kamientuje Stryžak.

Jon dadaŭ, što musiŭ spynić pracu hrupy da vyrašeńnia incydentu. Prysutničaŭ pradstaŭnik arhanizataraŭ, jaki nastojliva prasiŭ adklučyć i vydalić zapis. Ci byŭ vydaleny aŭdyjozapis — nieviadoma.

«Ja jak maderatar musiŭ paviedamić pra heta, kab usie, chto budzie mieć spravu z hetym čałaviekam, viedali pra jaho asablivaści», — kaža Stryžak.

Pavodle jaho, vyniki pracy byli ahučanyja, u tym liku ŭ strymie Piatruchina.

«Pytańnie tolki ŭ tym, što čałaviek śviadoma parušyŭ damoŭlenaści hrupy i heta nie stała pieraškodaj dla patajemnaha, niesankcyjanavanaha zapisu», — adznačyŭ jon.

«Heta śviedčyć, što čałaviek hrebuje damoŭlenaściami i imkniecca dasiahnuć svajoj mety. Dla mianie heta niezrazumieła», — dadaŭ jon.

Niedapuščalnyja praktyki

Na dumku Andreja Stryžaka, u budučyni varta ŭvodzić ahulny rehłamient pavodzin žurnalistaŭ i błohieraŭ. Naprykład, vykarystoŭvać kalarovyja znaki dla tych, kaho nielha zdymać. Jon adznačaje, što jak maderatar nie mieŭ paŭnamoctvaŭ vydalić Piatruchina.

«Kali b heta była maja padzieja, byli b dakładnyja praviły. Pry ich parušeńni ŭdzieł byŭ by niemahčymy», — kaža jon.

«My pracujem u taksičnym asiarodździ. Luby moža vieści patajemny zapis. Ale kali łovim — treba ahučvać i padkreślivać, što heta niedapuščalna», — reziumuje Stryžak.

Bolš strohija miery kanfidencyjnaści

Psichołah Natalla Skibskaja, udzielnica paneli, adznačyła, što Stryžak dobra maderavaŭ hrupu i pravilna vyznačyŭ miežy. Pavodle jaje, hrupa vystupiła suprać zdymki, a nie asabista maderatar.

Abmiarkoŭvalisia stanoŭčyja prykłady dapamohi palitviaźniam, i ich razhałošvańnie mahło nanieści škodu. Na dumku Skibskaj, Piatruchin pravakavaŭ.

Pavodle jaje, adna z udzielnic zaŭvažyła, što Piatruchin praciahvaŭ zapis na dyktafon, navat paśla vyklučeńnia strymu. Arhanizatar prasiŭ pakazać telefon.

«Andrej adstojvaŭ intaresy inšych. Adna dziaŭčyna była vielmi aburanaja. Heta było niepryhoža», — kaža Skibskaja.

U kancy Piatruchin jašče chacieŭ zrabić hrupavoje fota.

«Fakt udziełu ŭ takoj kanfierencyi ŭžo moža być niebiaśpiečnym. Publičnaść u taki momant niedapuščalnaja», — adznačaje jana.

Skibskaja padkreśliła, što hrupa straciła čas praź incydent, i heta była niepavaha da inšych.

«Kali jość ryzyka pravakacyj, treba zastavacca bolš zakrytymi i trymać miežy. Ja b uvodziła bolš žorstkija miery kanfidencyjnaści», — zaklučaje jana.

«Svaboda» taksama źviarnułasia pa kamientar da Siarhieja Piatruchina, ale adkazu nie atrymała.

Kamientary14

  • Nb tz
    27.05.2025
    Zavierbovan ili mudak.
  • Złobnyj vožyk
    27.05.2025
    Vsiem vyklučiť i sdať vsie, čto rabotajet ot batariei, v korobku na vchodie pod zamok. Odin fotohraf ot orhanizatorov. Problema riešiena.
  • ?
    27.05.2025
    Duračok ci kazačok.

Ciapier čytajuć

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski prapanavaŭ pravieści trochbakovuju sustreču z Pucinym i Trampam

Šrajbman: Ciapierašnija kanflikty ŭ apazicyi ŭžo mała kaho cikaviać14

Rabotniki MNS vyratavali na pažary sabaku i kata, a potym zrabili im štučnaje dychańnie

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka2

14-hadovaja Vika admoviła ŭ seksie — i heta stała pryčynaj panažoŭščyny, u jakoj zahinuli čaćviora padletkaŭ u Bajkalsku11

Na bietonnym zavodzie ŭ Homieli zahinuŭ kiroŭca cemientavoza

«Tydzień u Brazilii, dzie ciabie abrabujuć, abo dva tydni ŭ biaśpiečnaj Biełarusi». Pa što zamiežniki jeduć u našu krainu6

Ukraina atakavała technapark i zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ u Padmaskoŭi1

Biełaruś pieranosić vučeńni «Zachad-2025» z zachodnich miežaŭ uhłyb krainy18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić