Hramadstva44

«Heta treba nastolki daviarać ludziam». U vioscy na Brestčynie adkryli łarok samaabsłuhoŭvańnia biez pradaŭca

U vioscy Rakitna Łuninieckaha rajona Bresckaj vobłaści źjaviŭsia svoj anałah kramy samaabsłuhoŭvańnia, praca jakoj, jak kažuć naviedvalniki, «pabudavana na čałaviečaj sumlennaści». Videa ŭ tyktoku zaŭvažyŭ «Telehraf».

Na kadrach, jakija vykłali naviedvalniki ŭ tyktoku, impravizavany łarok samaabsłuhoŭvańnia — navies, a ŭnutry — pa pierymietry pryłaŭki sa śviežaj harodninaj i pakietami dla ŭpakoŭki.

Na adnym sa stałoŭ — vahi, kalkulatary i skrynka, u jakuju pakupniki kidajuć hrošy za tavar i biaruć adtul reštu pry nieabchodnaści.

@iraina_opop Eto čto-to na podobii kass samoobsłuživanija v torhovych cientrach,no postrojeno na čiełoviečieskoj čiestnosti Jeśli čiestno ,to takoje ja vidieła v piervyj raz . Briestskaja obłasť, Łuninieckij rajon,d.Rakitno #riek #chočuvriek #čiełoviečnosť #leto #2025 ♬ orihinalnyj zvuk - iraina_opop

«Heta treba nastolki daviarać ludziam! Sami nabirajuć, sami ŭzvažvajuć, sami kładuć hrošy», — ździviłasia takoj stupieni davieru da pakupnikoŭ aŭtarka rolika.

Nieviadoma, ci jość u hetym łarku samaabsłuhoŭvańnia kamiery videanazirańnia, jakija zvyčajna źjaŭlajucca abaviazkovym elemientam abstalavańnia handlovych kropak, što pracujuć pa pryncypie samaabsłuhoŭvańnia.

A voś raspłacicca kartkaj, vidać, možna — na adnym z kadraŭ vidać abjavu z ukazańniem numara raźlikovaha rachunku, na jaki možna pieraličyć hrošy praź sistemu ARIP.

Što pa cenach?

Aŭtarka rolika padzialiłasia i cenami, jakija pastavili na śviežuju harodninu ŭładalniki łarka samaabsłuhoŭvańnia:

  • ahurki — 3 rubli, niekandycyja — 2 rubli,
  • pamidor — ad 5,5 da 7,5 rubla (u zaležnaści ad hatunku),
  • kapusta — 2 rubli,
  • bulba — 3 rubli, drobnaja — 2 rubli,
  • cybula repčataja — 2 rubli,
  • cybula zialonaja — 1 rubiel,
  • buraki — 3 rubli,
  • kabačok — 2 rubli.

Kamientary4

  • Padtrymlivaju
    15.07.2025
    stranno, u ludziej narmalnaja praktyka nabrać z łatka na vulicy sadaviny i... nie źbiehčy, azirajučysia, a zajsci ŭ kramu i zapłacić. A voś u krainie "ludziej" treba było toj łarok abniesci płotam, pasadzić ałabaja, a ahurki z cybulaj prybivać cvikami. Handlavać składana, a što rabić?..
  • Mch
    15.07.2025
    Mnie cikava, ci mahčymaje štości padobnaje ŭ Rasiei? Dzie luby handlovy abjekt prosta nie pracuje biez "achoŭnikaŭ"? Heta da pytańnia pra "adzinnarod".
  • Andruś
    16.07.2025
    Nu ŭ Polščy takoje ja ŭbačyŭ u pieršyniu ŭ hodzie tak 2019-ym. Pradajuć tak dzie-nidzie.

Ciapier čytajuć

Cichanoŭskaja pra muža: Uvieś jahony śviet pierakuleny22

Cichanoŭskaja pra muža: Uvieś jahony śviet pierakuleny

Usie naviny →
Usie naviny

«Kaliści ja kiravaŭ adździełam pad 40 čałaviek». Cimlid nie znajšoŭ pracu ŭ Polščy i ŭładkavaŭsia kasiram12

«Biełaruskija Maldyvy» stanuć pomnikam pryrody. Čym unikalnyja zatoplenyja Vaŭkavyskija karjery4

«Čornaja žamčužyna» sušyć viosły»: tyktok u zachapleńni ad vializnaha frehata, jaki pabudavaŭ piensijanier u Pinsku ŭ svaim aharodzie6

Biełarus vyraściŭ hihancki pierac — pamieram z elektračajnik1

«Nijakich zabaronienych miescaŭ nie isnuje». Kiełah kaža, što Tramp dazvoliŭ Ukrainie nanosić dalnabojnyja ŭdary24

«Chłopcy hrali na hitary Lapisa Trubiackoha». Jak biełarusy arhanizavalisia, kab sustreć niečakana vyzvalenych palitviaźniaŭ4

Na vybarach u Małdovie pieramahła prajeŭrapiejskaja partyja prezidenta Sandu, prarasijskaja apazicyja prajhrała9

Tajamnicy Minskaha zamčyšča: niedabudavany chram, jaki stavić u tupik navukoŭcaŭ, i maładaja kniazioŭna z kasoj i kvietkavym viankom1

U ZŠA 18‑hadovy zumier zarabiŭ $30 miljonaŭ na dadatku, jaki ličyć kałoryi pa fota ježy

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭskaja pra muža: Uvieś jahony śviet pierakuleny22

Cichanoŭskaja pra muža: Uvieś jahony śviet pierakuleny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić