Brescki školnik pieramoh u Mižnarodnaj hieahrafičnaj alimpijadzie. Jaho mama raskazała, jak vyraścili hienija
Praz tydzień Mikałaja Misijuka čakaje druhaja mižnarodnaja alimpijada — pa navukach ab Ziamli ŭ Piekinie.

Vypusknik himnazii №2 Bresta Mikałaj Misijuk staŭ absalutnym pieramožcam Mižnarodnaj hieahrafičnaj alimpijady.
«Lublu! Całuju! Hanarusia! Płaču ad ščaścia!» — takoje kranalnaje paviedamleńnie adpraviła synu Natalla Misijuk, jak tolki pačuła pra pieramohu.
«Jak tolki pasadziła Kolu ŭ samalot, była na valarjancy», — raskazała «SB» mama alimpijadnika.
Jana zhadvaje, jak hladzieła cyrymoniju ŭznaharodžańnia.
«Cyrymonija viałasia na anhlijskaj, u pieršyja siekundy ja navat nie zrazumieła, što nazvali naša proźvišča. Pryjšło ŭśviedamleńnie — i ślozy pyrsnuli z vačej».
Natalla Valerjeŭna pryznajecca, što syn zaŭsiody ździŭlaŭ navakolnych svaimi zdolnaściami:
«Niejak pryjšła ŭ dziciačy sad, a vychavalnik mianie nachvalvaje, maŭlaŭ, jakaja mama małajčyna, navučyła dzicia ŭ čatyry hady čytać. U mianie šok: jon ža navat litary nie viedaje. Piedahoh ad majho adkazu sama razhubiłasia. My Kolu za ruku — i da raskładu zaniatkaŭ. A jon vaźmi i ŭsio biez zapinki pračytaj! U hetym ža ŭzroście my padaryli jamu interaktyŭnuju kartu — jon ŭmomant vyvučyŭ nazubok usie krainy i kantynienty.
Pamiataju, na siamiejnych śviatach svajaki testavali: pakazvali roznyja ściahi, a jon biez pamyłak usio nazyvaŭ. Kudy b my ni jeździli, z padarožžaŭ pryvozili nie cacki abo prysmaki, a hieahrafičnyja karty haradoŭ, rehijonaŭ i dziaržaŭ».
Chłopca nikoli nie vychoŭvali ŭ strohaści. Baćki navat nie praviarali ŭroki. Kali Mikałaj trojčy zapar stanaviŭsia pryzioram respublikanskaj alimpijady, potym absalutnym pieramožcam Jeŭrapiejskaj hieahrafičnaj Alimpijady ŭ Sierbii i srebnym pryzioram Mižnarodnaj hieahrafičnaj Alimpijady ŭ Irłandyi, mama vyrašyła abmierkavać ź im važnuju temu:
«Skazała: «Kožny čałaviek prachodzić vyprabavańni ahniom, vadoj i miednymi trubami. U tvaim žyćci heta słava i viadomaść. Jakija b vyprabavańni ni zdaralisia na šlachu, važna zastavacca čałaviekam!» Kola navat pakryŭdziŭsia: «Mama, nu ty što! Zornaść — heta nie pra mianie».
Nastaŭnik hieahrafii himnazii №2 Bresta Julija Bahdasarava, jakaja vučyła Mikałaja z šostaha kłasa, kaža, što ŭ chłopca nikoli nie było repietytara ni pa adnym pradmiecie, pry hetym siaredni bał atestata — 10.
Hieahrafijaj školnik zajmaŭsia pa 7-8 hadzin na dzień, dadaje nastaŭnica.
Sioleta Mikałaj pastupiŭ biez ekzamienaŭ na fakultet hieahrafii i hieainfarmatyki BDU. A praz tydzień jaho čakaje druhaja mižnarodnaja alimpijada — pa navukach ab Ziamli ŭ Piekinie. U joj možna ŭdzielničać tolki adzin raz u žyćci.
Palina z Salihorska nabrała 400 bałaŭ na ekzamienach. Voś kudy jana budzie pastupać
Vypusknica z Baranavičaŭ, jakaja nabrała 400 bałaŭ z 400, raskazała, kudy dumaje pastupać i što nie razhladaje zamiežnyja VNU
Skandał na abłasnoj alimpijadzie pa niamieckaj movie. U adździele adukacyi adkazali chiejtaram
Ciapier čytajuć
Chrysta Hrozieŭ: ad ramantyka-radyjoamatara da čałavieka, jaki vykryŭ samyja zmročnyja tajamnicy HRU i FSB. Jak jaho vierbavała śpiecsłužba Luksiemburha i jak jon vymušany chavacca ciapier

Kamientary