Ekanomika11

Daśledčyki: štučny intelekt pašyraje razryŭ pamiž «zorkami» i astatnimi

Najlepšyja rabotniki, lidary ŭ svaich śfierach atrymajuć bolš pieravah ad instrumientaŭ štučnaha intelektu, čym usie astatnija. Ale jość kroki, jakija kampanii mohuć zrabić, kab vyraŭnavać šancy.

Ilustracyjnaje fota: Photo by Jan-Philipp Strobel/picture alliance via Getty Images

Isnuje mierkavańnie, što štučny intelekt (ŠI) zraŭnaje šancy pamiž supracoŭnikami, dajučy kožnamu instrumienty, kab pracavać na ŭzroŭni najlepšych. Adnak daśledavańnie dacenta Škoły mieniedžmientu Techaskaha ŭniviersiteta Mećju Koła (Matthew Call), pra jakoje jon raskazaŭ na staronkach The Wall Street Journal, pakazvajuć, što hetaja ahulnapryniataja dumka pamyłkovaja. Naadvarot, mienavita «zorki» atrymlivajuć najbolšuju vyhadu ad ŠI, i prorva pamiž najlepšymi i nienajlepšymi kadrami raście.

Dla kampanij heta prablema. Taki razryŭ moža vyklikać napružanaść u kalektyvie, padryvać kamandny duch i, u vyniku, škodzić sumiesnaj pracy, jakaja źjaŭlajecca ruchavikom pośpiechu.

Čamu dośvied uzmacniaje pieravahi ad ŠI?

Daśledčyk prapanuje razhledzieć typovuju arhanizacyju. Kali tam źjaŭlajecca novy instrumient (pašyranyja funkcyi Excel, składanyja sistemy kiravańnia ŭzajemaadnosinami z klijentami abo mahutnyja analityčnyja płatformy), jaki abiacaje zrabić usich bolš pradukcyjnymi, mienavita «zorki» pieršymi prasiakajuć jaho detali, znachodziać schavanyja mahčymaści i kreatyŭnyja sposaby prymianieńnia. U toj ža čas zvyčajnyja supracoŭniki, jak praviła, abmiažoŭvajucca bazavymi funkcyjami.

Pavodle Koła, z ŠI atrymlivajecca toje samaje, ale jašče vyjaŭniej. «Zorki» vykarystoŭvajuć svaju hłybokuju prafiesijnuju ekśpiertyzu, kab atrymać ad sistem ŠI pryncypova bolš karyści i, što važna, zaŭvažyć bolš pamyłak, čym zvyčajnyja vykanaŭcy.

U jakaści prykładu Koł pryvodzić vobraz «zornaha» kansultanta. Taki śpiecyjalist nie budzie prasić ŠI prosta «praanalizavać rynak». Dziakujučy svajmu dośviedu jon zadaść bolš dakładnyja i metanakiravanyja pytańni pra dynamiku kankurencyi, rehulavańnie i barjery. Hłybokaja ekśpiertyza dazvalaje jamu ŭdakładniać zapyty i nie prymać pieršy ž vynik, a vypytać u ŠI čym bolš. Heta viadzie da bolš dakładnych i karysnych rašeńniaŭ.

Akramia taho, daśledavańni, na jakija spasyłajecca aŭtar, pakazvajuć, što supracoŭniki z bolšaj ekśpiertnaściu značna lepš raspaznajuć, kali rekamiendacyi ŠI słušnyja, a kali — pamyłkovyja.

U «zorak» jość jašče adna pieravaha: jany ŭ cełym pracujuć bolš sistematyčna, jany bolš arhanizavanyja i ŭdumlivyja adnosna taho, jak padyści da vykanańnia zadač u paraŭnańni sa zvyčajnym rabotnikam.

Daśledavańni paćviardžajuć, što mienavita takija arhanizavanyja ludzi atrymlivajuć značna lepšyja vyniki ad instrumientaŭ ŠI, jany najlepš reahujuć na vyraznyja i strukturavanyja zapyty.

Dadatkovy bonus

Staŭleńnie kiraŭnictva, jak adznačaje Koł, tolki ŭzmacniaje hetyja pieravahi. Reputacyja i status dajuć «zorkam» aŭtanomiju dla ekśpierymientaŭ. Pakul zvyčajnyja supracoŭniki čakajuć aficyjnych instrukcyj, bajučysia pamylicca, «zorki» ŭžo testujuć miežy technałohii i stvarajuć piersanalizavanyja pracoŭnyja pracesy. Kali ich ekśpierymient pojdzie nie tak, im, chutčej za ŭsio, heta darujuć.

Akramia taho, uźnikaje pytańnie pryznańnia zasłuh. Daśledčyk źviartaje ŭvahu, što ludzi z vysokim statusam tradycyjna atrymlivajuć niepraparcyjna vialikaje pryznańnie. Heta značyć, što kali dapamoha ŠI niezaŭvažnaja, pracu «zorki» paličać dokazam jaje hienijalnaści.

Kali ž vyklučny vynik pakaža zvyčajny supracoŭnik, mnohija padumajuć, što ŭsiu pracu zrabiŭ ŠI. Na dumku Koła, heta stvaraje zahannaje koła, u jakim zvyčajnyja supracoŭniki pazbaŭlajucca pryznańnia, navat kali paśpiachova vykarystoŭvajuć novyja technałohii.

Jak zraŭnać šancy

Kab nie dać ŠI pieratvaryć «zorak» u niebažycharoŭ, Mećju Koł prapanuje kampanijam try stratehii.

Pa-pieršaje, jon raić zaachvočvać usich ekśpierymientavać z ŠI. Razumnyja kiraŭniki pavinny stvaryć «piasočnicy», dzie supracoŭniki zmohuć testavać instrumienty biez strachu pamylicca, i ŭkaranić prahramy ŭzajemnaha navučańnia, jakija abjadnoŭvajuć zvyčajnych vykanaŭcaŭ z tymi, chto pieršym asvoiŭ technałohiju.

Što jašče važniej, jany pavinny inviestavać u navučańnie ŠI-piśmiennaści, jakaja vychodzić za ramki bazavaha vykarystańnia instrumientaŭ i ŭklučaje ŭ siabie pracu z zapytami (prompt-inžynirynh), acenku vynikaŭ i stratehičnaje delehavańnie zadač. Meta nie ŭ tym, kab likvidavać pieravahu «zorak» u ekśpiertyzie, a ŭ tym, kab navučyć navykam, jakija možna zasvoić i jakija mohuć zraŭnać šancy.

Pa-druhoje, nieabchodna raspaŭsiudžvać, multyplikavać viedy. Zamiest taho, kab dazvalać «zorkam» chavać svaje adkryćci, kampanii pavinny zrabić abmien viedami standartnaj praktykaj. Kali adzin supracoŭnik znachodzić efiektyŭny pracoŭny praces z ŠI, jaho treba zafiksavać i zrabić dastupnym dla ŭsioj kamandy.

I, narešcie, Koł zaklikaje pierapracavać sistemy acenki, kab uličvać pracu, dapoŭnienuju ŠI. Kampanii pavinny raspracavać kryteryi, jakija spraviadliva aceńvajuć pracu z dapamohaj ŠI niezaležna ad ciapierašniaha statusa vykanaŭcy. I jany pavinny navučać kiraŭnikoŭ raspaznavać, kali praduziataść moža skažać ich acenku pradukcyjnaści supracoŭnika. Varta razhledzieć mahčymaść ukaranieńnia praktyk «prazrystaści ŠI», kali kamandy dzielacca tym, jak jany vykarystoŭvajuć instrumienty ŠI, robiačy jaho dapamohu bačnaj, a nie schavanaj.

Biez hetych sistemnych źmien, papiaredžvaje daśledčyk, ŠI ryzykuje stvaryć dvuchuzroŭnievuju pracoŭnuju siłu, dzie nievialikaja hrupa adryvajecca pa jakaści svajoj pracy, a astatnija ŭsio bolš adstajuć.

Kamientary1

  • anime
    13.10.2025
    Nu to bok, kali ty tupy jak draŭnina, to i ši tabie nie dapamoža.

Ciapier čytajuć

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 2000 rubloŭ1

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 2000 rubloŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Rasija 1» nazvała «spravaj honaru» zabojstva repiera Kyivstoner2

Na leciščy pad Smalavičami znajšli hryb dziŭnaj formy. A vielmi rezki pach adčuvajecca zdalok1

Matč pamiž Anhlijaj i Arhiencinaj pryvioŭ da palityčnaha skandału z-za Fałklendskich astravoŭ7

Va Ukrainie — novy premjer2

Kiraŭnik CRU: Siaredniaja praciahłaść žyćcia rasijskaha navabranca paśla prybyćcia na pole boju — 20‑30 chvilin4

400‑tysiačny artykuł apublikavany na sajcie «Našaj Nivy». A pra što byli 300-tysiačny, 200-tysiačny, 100-tysiačny?8

Azaronak pra zakryćcio biełaruskich kram: Prybrali tamu, što vy heta lubili. Mnie nie lanota siadzieć i hladzieć, dzie što pradajuć58

Cichanoŭskaja: Kali my nie pazbavimsia hetaha režymu, pahroza z terytoryi Biełarusi budzie zastavacca pastajannaj14

Namieśnik kamandujučaha ŭkrainskich VPS padaŭ u adstaŭku praz zvalnieńnie ministra abarony2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 2000 rubloŭ1

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 2000 rubloŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić