Hramadstva11

U Breście adkryli muziej zubra

Adkryćcio muzieja z kalekcyjaj zubroŭ prymierkavali da 86‑j hadaviny zasnavańnia Bresckaj vobłaści. Raźmiaściŭsia jon u Bresckim abłvykankamie.

Bresckaja vobłaść była ŭtvorana 4 śniežnia 1939 hoda. Na jaje ściahu namalavany zubr, jaki źjaŭlajecca adnym ź simvałaŭ Biełarusi. Piać hadoŭ tamu ŭ abłvykankamie ŭźnikła ideja stvaryć muziej u honar vołata. Pieršaj u kalekcyi stała fihurka zubra z celnaha kavałka lipy. Jaje pieradali rabotniki bresckaj fabryki suvieniraŭ. Inicyjatyvu padchapili, piša BIEŁTA.

Na dadzieny momant sabrana kala 250 ekspanataŭ. Bolšaja častka ź ich padorana kiraŭnictvu i žycharam Brestčyny pradstaŭnikami inšych rehijonaŭ našaj krainy, zamiežnych delehacyj, pradpryjemstvami, navučalnymi ŭstanovami. Niekatoryja statuetki šukali metanakiravana.

Fihurki zubroŭ vykanany z samych roznych materyjałaŭ. Pieravažnaja bolšaść ź ich zroblena z dreva — duba, lipy, biarozy, listoŭnicy, sasny i inšych parod. U ekspazicyi možna ŭbačyć zubroŭ sa stali, bronzy, farforu i fajansu, škła, lonu i voŭny, tkaniny, sałomy, kieramiki, burštynu, šakaładu i płastylinu.

Samy minijaciurny ekspanat vyšynioj kala 1 sm.

Kalekcyja papoŭniłasia ekskluziŭnymi statuetkami, zroblenymi rukami talenavitych žycharoŭ usich haradoŭ i rajonaŭ Bresckaj vobłaści. Techniki vykarystany samyja roznyja. Naprykład, zubr łuninieckich umielcaŭ vykanany z moranaha duba, jaki vyniaty z paleskich bałot, dzie pralažaŭ nie adzin dziasiatak stahodździaŭ.

Virtuozy z Łuninieckaha rajona ŭzialisia za jašče adzin ciažki ŭ apracoŭcy materyjał. Jany pieratvaryli kap (narast na biarozie) u fihurku čyrvanaknižnaj žyvioły. Majstar sa Stolinskaha rajona skulpturu zubra vysiek siakieraj z draŭlanaj čurki.

Svaju minijaciurnuju viersiju lasnoha vołata zrabili ŭ ivanaŭskaj škole bondarstva.

Małaryckija majstrychi sałamianaha zubra apranuli ŭ kaścium tradycyjnaha stroju svajho rajona.

Najmilejšym atrymaŭsia zubryk z płastylinu, jakoha źlapiła dzicia ź Biełaaziorska da abłasnych «Dažynak-2025».

Muziej raźmiaściŭsia na pieršym paviersie Bresckaha abłvykankama.

Kamientary1

  • chamsa
    04.12.2025
    "Najmilejšym atrymaŭsia zubryk z płastylinu, jakoha źlapiła dzicia ź Biełaaziorska da abłasnych «Dažynak-2025»."

    Red., jak miła)

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

U rasijskaj Pienzie prajšli masavyja abłavy na mužčyn, jakija nie stali na vajskovy ŭlik11

Ułady Vieniesueły pačali dyjałoh z apazicyjaj7

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić