Ciahniki ŭ minskim mietro z samaha pačatku byli sinimi. Z momantu adkryćcia mietro ŭ 1984 hodzie vahony nie mianiali svajho asnoŭnaha koleru, piša pres-słužba mietrapalitena i tłumačyć, čamu heta tak.

Pieršyja sastavy dla minskaha mietro pastaŭlaŭ Myciščynski mašynabudaŭničy zavod, viadomy jak «Mietrovahonmaš». Heta pradpryjemstva jašče raniej vyrablała vahony dla mietrapalitenaŭ pa ŭsim Savieckim Sajuzie, i jany tradycyjna mieli sinie-błakitnuju afarboŭku. Minsk atrymaŭ ciahniki toj ža madeli — 81-717/714 — u zvykłym dla zavoda kolery.
Sini koler ličycca spakojnym i kamfortnym dla ŭsprymańnia, tamu jaho pryznali najbolš prydatnym dla padziemnaha transpartu. Ale tak było nie zaŭsiody.
Naprykancy 1970‑ch kanstruktary ekśpierymientavali ź inšymi varyjantami — žoŭtym, zialonym, roznymi adcieńniami siniaha. Adnak u vyniku spynilisia na kłasičnym sinie-błakitnym, jaki byŭ najbolš univiersalnym i pryjemnym dla pasažyraŭ.
Na adnoj sa stancyj minskaha mietro zatapiła padziemny pierachod VIDEA
Dla paskareńnia budaŭnictva mietro ŭ Minsku zakupili druhuju «Alesiu»
Ci žyvuć u minskim mietro vielizarnyja pacuki?
U minskim mietro raskazali, što chavajecca za zahadkavymi dźviaryma na ścienach stancyj
U minskim mietro patłumačyli, dla čaho adličvajuć na hadzińnikach čas ad adpraŭleńnia ciahnika, a nie da jaho prybyćcia
Kamientary