Hramadstva5353

Prestyžnyja mikrarajony Minska pieratvarylisia ŭ minnaje pole — novaja prablema

«Nu prosta ŭsio ŭ sabačym dziarmie! Stupić niama kudy. Usie dvary taksama». 

Ilustracyjnaje fota. Krynica: Carlos Bezz / Getty Images

Choć na kalendary tolki siaredzina lutaha i śnieh jašče lažyć, pieršyja adlihi prynieśli minčukam niepryjemnyja adkryćci. Varta było tempieratury trochi padniacca, jak dvary stalicy pieratvarylisia ŭ minnaje pole.

Žycharka prestyžnaha mikrarajona kala Nacyjanalnaj biblijateki ŭ svaim treds padzialiłasia ŭražańniami ad prahułki z svaim hadavancam:

«Majak! Prosta bol. Vyjšli z sabakam hulać na pramienad. Nu prosta ŭsio ŭ sabačym dziarmie!! Stupić niama kudy. Usie dvary taksama. Mnie zdajecca, u mianie sam sabaka ŭ vialikim ździŭleńni. Pabiehać niemahčyma, kab u heta dziarmo nie stać. A što adbyvajecca? Usie rezka zabylisia, adkul biarucca pakiety?!»

Pavodle słoŭ aŭtarki, letaś takoj situacyi nie nazirałasia, jak i na praciahu hetaj zimy. Ale ciapier kultura ludziej dehradavała.

Situacyja nastolki krytyčnaja, što navat sama žyvioła admaŭlajecca hulać.

«U mianie sabaka admoviŭsia hulać. Chočacca niešta paniuchać, a navokał adno haŭno. Nie razumieju, čamu rezka pierastali prybirać. Tut užo i na dvarniakoŭ nie skinuć ničoha, heta ŭsio svaje», — piša aŭtar.

U kamientarach padtrymali aŭtara. Ludzi ličać, što vinavatyja nie tolki ŭładalniki sabak, ale i ŭmovy nadvorja hetaj zimoj, jakija «razbeścili» haspadaroŭ:

«Ciapier jašče nastupić nie strašna, jano zamarožanaje, a voś kali paciapleje))). Tak, sioleta asabliva žachliva, niazvykła šmat śniehu, jašče i marazy. Sabačniki realna rassłabilisia, nie prybirajuć, navat kali sabaka nahadziŭ naŭprost kala padjezda ci na darožcy. U minułyja hady takoha žachu nie było».

Na heta aŭtarka jašče raz padkreśliła, što situacyja horšaje mienavita zaraz, kali krychu ściapleła:

«Śnieh rastaje. Plus da hetaha i śmiećcie ad ludziej pavyłaziła. Dvajnoje komba».

Niekatoryja karystalniki pasprabavali patłumačyć psichałohiju i matyvacyju tych haspadaroŭ, jakija nie prybirajuć za svaimi hadavancami:

«Vašy susiedzi vyrašyli, što pradukt pravalicca i budzie niezaŭvažna. Heta ich staŭleńnie da prablem. Jany ličać, što kali pył zamieści pad łožak, jaho jak by i niama».

Hetuju dumku padtrymała jašče adna ŭdzielnica dyskusii:

«Całkam zhodnaja. Niemahčyma chadzić. Asabista bačyła, jak heta adbyvajecca, jany prosta zakopvajuć śnieham nahoj kakaški svajho sabaki. A ciapier heta ŭsio prajaviłasia. A navošta napružvacca, pakiety niejkija…»

Jak vyjaviłasia, prablema charakterna nie tolki dla «Majaka Minska», ale i dla ŭsich rajonaŭ horada:

«Lebiadziny — takaja ž historyja (( U mianie jość sabaka, i ja nie ŭjaŭlaju, jak možna pajści i nie prybrać».

«Padtrymlivaju! Kurasoŭščyna!!! Siońnia išła, litaralna praz kožny mietr!!! Łajałasia matam. Napeŭna, kali b ubačyła, jak pasrali i nie prybrali, napała b z kułakami!!! Maja zaŭsiody lezie pa hetym šarpaku dalej ad darožki, ale ja ŭsio roŭna lezu prybirać. I heta ceły kvest, kab nie nastupić!!!»

«Kamiennaja Horka ŭsia zasypanaja».

«Dyk heta skroź. U-siu-dy. Ja ŭ šoku i mocnym abureńni. Učora śpiecyjalna piłavaŭ pohladam usich, chto chadziŭ z sabakami… mnie z sabakam samomu hulać niekamfortna. Nie kažučy ŭžo pra toje, što kali idzieš prybirać za svaim, adčuvańnie, što pa vjetnamskich džunhlach».

Adna z žančyn vykazała mierkavańnie, što čaściej za ŭsio hrašać nieprybirańniem «niejkija babki i dzieci». Adnak aŭtarka dopisu zapeŭniła, što vinavatyja daloka nie tolki jany:

«I mužyki takija voś prosta, jakija ličać što jany źviozdy-p**dy, prabačcie za mat. Asabista bačyła. Dzieci tudy ž».

Praŭda, znajšlisia i tyja, chto, nie razabraŭšysia, prapanavaŭ:

«Zabaranić hetych sabak u šmatpaviarchovikach, i ŭsio. Zadziaŭbli i haŭno, i hetyja sabaki biez pavadkoŭ».

Zrazumieła, što takaja ahresiŭnaja pazicyja nie spadabałasia aŭtarcy dopisu, jakaja sama źjaŭlajecca adkaznaj uładalnicaj sabaki.

«To-bok, vy vyrašyli napisać hety kamientar pad maim dopisam, kali ŭ mianie jość sabaka? Čym kiravalisia?» — pacikaviłasia jana.

Adkaz byŭ łakaničny: «Pra sabak pračytała, kryk dušy».

Kamientary53

  • Uhnajeńnie
    20.02.2026
    Dobraje ŭhnajeńnie dla travy. Letam mahčyma zrabić 2 ukosy i zdać siena dla padychajučych karoŭ łukašenki.
    Chaj sabačniki pa čarzie i sušać hetaje siena.
  • Indrid Cold
    20.02.2026
    A moža tak i treba, bolšaść žycharoŭ Mienska - heta ludzi ź vioski. Ničoha dziŭnaha ŭ tym što jany nie prybirajuć za sabakam niama.
  • Vienik
    20.02.2026
    Biarycie vieniki i raźmiatajcie sabie ściažynki praz sabačaje łajno, kali zimoj vy nie chacieli vučyć chatnich žyviołahadaŭcaŭ kultury źbirańnia sabačaha łajna.

Ciapier čytajuć

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ67

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Kvatery z abstalavańniem dla machlarskich koł-centraŭ vyjavili ŭ troch abłasnych centrach1

«Strachavali kvateru, kab być spakojnymi, a ŭ vyniku…» Adnapakajoŭku minčan surjozna zatapiła

Žychara Homiela pazbavili vypłat za syna, jaki zahinuŭ na froncie

Ukraina paprasiła Iłana Maska dazvolić vykarystańnie Starlink dla naniasieńnia ŭdaraŭ pa terytoryi Rasii na hłybiniu da 200 kiłamietraŭ3

Ci zdymaje Biełaruś viarški z paliŭnaha kryzisu ŭ Rasii? Jość niuansy1

Na barachołkach pierapradajuć papularnyja čypsy Lay’s. Nacenka ŭ dva razy1

Ukrainskija bieśpiłotniki atakavali Pierm. Haryć NPZ

Panama nazvana najlepšaj krainaj dla žyćcia i pracy dla ekspataŭ5

U Hrodnie źbirajucca adnavić pałac kniazioŭ Masalskich, nie razburajučy histaryčnuju kamianicu, jakaja była pabudavanaja na tym miescy paźniej5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ67

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić