Navuka i technałohii22

Vyrableny samy tryvały materyjał u śviecie

Aŭstryjskija daśledčyki naładzili vytvorčaść ekzatyčnaj formy vuhlarodu — karbinu, jaki ŭ 40 razoŭ pieravyšaje pa tryvałaści ałmaz.

Vyjava: Lei Shi / University of Viena

Ułaścivaści karbinu navukoŭcy raźličyli jašče niekalki hadoŭ tamu i vyśvietlili, što pa tryvałaści jon pieraŭzychodzić usie viadomyja ludziam materyjały. Adnak vytvorčaść jaho była źviazanaja z surjoznymi ciažkaściami: karbin ujaŭlaje saboj doŭhi łancužok atamaŭ vuhlarodu. Faktyčna jon razburajecca adrazu pa miery vyrabu.

Kab abyści hetuju prablemu, fiziki ź Vienskaha ŭniviersiteta pakłali adzin płast hrafienu na inšy i skrucili ich u svajho rodu «termas». Užo ŭnutry hetaha achoŭnaha pakryćcia navukoŭcy sintezavali karbin — łancužok z 6400 atamaŭ (papiaredni rekord —100 atamaŭ). Fiziki nie tolki damahlisia stabilnaj formy, ale i vyśvietlili, što elektryčnyja ŭłaścivaści karbinu zaležać ad praciahłaści łancužka.

Adnak zastajecca niezrazumiełym, jak atrymać karbin z hrafienavaha «termasa», nie paškodziŭšy jaho. Pakul daśledčykam zastajecca praciahvać vyvučać novy materyjał, karystajučysia adnosnaj stabilnaściu jaho łancužkoŭ.

Karbin źjaŭlajecca adnoj z najmienš vyvučanych ałatropnych madyfikacyj vuhlarodu. Upieršyniu pra mahčymaść jaho isnavańnia stała viadoma z prac savieckich chimikaŭ Koršaka, Sładkova, Kasatačkina i Kudraŭcava.

Daśledavańnie z apisańniem mietadu atrymańnia rečyva było apublikavanaje ŭ 1967 hodzie ŭ časopisie «Dakłady akademii navuk SSSR» i atrymała šyrokuju viadomaść na radzimie. U 1982 hodzie ŭ Science vyniki savieckich chimikaŭ byli pastaŭlenyja pad sumnieŭ: akazałasia, što sihnał, jaki prypisvajecca karbinu, moh być atrymany z-za prymiešak silikataŭ. U dalejšym sihnały, jakija adpaviadajuć karbinu, byli vyjaŭlenyja ŭ mižzorkavaj prastory i ŭ niekatorych ziamnych vuhlarodnych materyjałach.

Isnavańnie doŭhich malekuł karbinu da hetaha času źjaŭlajecca sprečnym, adnak karotkija łancuhi (-C≡C-) n (ich nazyvajuć poliinami) dobra viadomyja. U 2010 hodzie z vykarystańniem śpiecyjalnych achoŭnych hrup było sintezavanaje złučeńnie z 44 atamami vuhlarodu ŭ takim łancuhu.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Chto byŭ toj bajkier, jaki spravakavaŭ śmiarotnuju honku pa vulicach Bresta, u jakoj zahinuli troje — u tym liku i jon sam29

Chto byŭ toj bajkier, jaki spravakavaŭ śmiarotnuju honku pa vulicach Bresta, u jakoj zahinuli troje — u tym liku i jon sam

Usie naviny →
Usie naviny

U centry Minska rychtujucca častkova adkryć most cieraź Śvisłač

Arhanizataraŭ «Tur de Frans» zaklikali praviarać biusthaltary viełasipiedystak25

Były hulec NCHŁ źniaŭsia ŭ «Adysiei»1

Maršrutka ŭ Minsku pajechała biez pasažyra, admianiŭšy zakaz1

Vyniesieny zavočny prysud Siarhieju Michałku17

Što takoje «avaryjny vyklučalnik» i ci moža jon spynić nastup štučnaha intelektu?2

Kiraŭnik MZS Litvy: Pakul Biełaruś dapamahaje Rasii, padstavaŭ dla skasavańnia sankcyjaŭ niama7

Nazyvali «pietušarami», źbili nahami ŭ prybiralni. Udzielnik razahnanaha fiestyvalu pad Rasonami raskazaŭ, jak heta było18

Žychara Smalenska pakarali za kamientary pra nieabchodnaść dałučeńnia horada da Biełarusi31

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto byŭ toj bajkier, jaki spravakavaŭ śmiarotnuju honku pa vulicach Bresta, u jakoj zahinuli troje — u tym liku i jon sam29

Chto byŭ toj bajkier, jaki spravakavaŭ śmiarotnuju honku pa vulicach Bresta, u jakoj zahinuli troje — u tym liku i jon sam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić