Navuka i technałohii22

Vyrableny samy tryvały materyjał u śviecie

Aŭstryjskija daśledčyki naładzili vytvorčaść ekzatyčnaj formy vuhlarodu — karbinu, jaki ŭ 40 razoŭ pieravyšaje pa tryvałaści ałmaz.

Vyjava: Lei Shi / University of Viena

Ułaścivaści karbinu navukoŭcy raźličyli jašče niekalki hadoŭ tamu i vyśvietlili, što pa tryvałaści jon pieraŭzychodzić usie viadomyja ludziam materyjały. Adnak vytvorčaść jaho była źviazanaja z surjoznymi ciažkaściami: karbin ujaŭlaje saboj doŭhi łancužok atamaŭ vuhlarodu. Faktyčna jon razburajecca adrazu pa miery vyrabu.

Kab abyści hetuju prablemu, fiziki ź Vienskaha ŭniviersiteta pakłali adzin płast hrafienu na inšy i skrucili ich u svajho rodu «termas». Užo ŭnutry hetaha achoŭnaha pakryćcia navukoŭcy sintezavali karbin — łancužok z 6400 atamaŭ (papiaredni rekord —100 atamaŭ). Fiziki nie tolki damahlisia stabilnaj formy, ale i vyśvietlili, što elektryčnyja ŭłaścivaści karbinu zaležać ad praciahłaści łancužka.

Adnak zastajecca niezrazumiełym, jak atrymać karbin z hrafienavaha «termasa», nie paškodziŭšy jaho. Pakul daśledčykam zastajecca praciahvać vyvučać novy materyjał, karystajučysia adnosnaj stabilnaściu jaho łancužkoŭ.

Karbin źjaŭlajecca adnoj z najmienš vyvučanych ałatropnych madyfikacyj vuhlarodu. Upieršyniu pra mahčymaść jaho isnavańnia stała viadoma z prac savieckich chimikaŭ Koršaka, Sładkova, Kasatačkina i Kudraŭcava.

Daśledavańnie z apisańniem mietadu atrymańnia rečyva było apublikavanaje ŭ 1967 hodzie ŭ časopisie «Dakłady akademii navuk SSSR» i atrymała šyrokuju viadomaść na radzimie. U 1982 hodzie ŭ Science vyniki savieckich chimikaŭ byli pastaŭlenyja pad sumnieŭ: akazałasia, što sihnał, jaki prypisvajecca karbinu, moh być atrymany z-za prymiešak silikataŭ. U dalejšym sihnały, jakija adpaviadajuć karbinu, byli vyjaŭlenyja ŭ mižzorkavaj prastory i ŭ niekatorych ziamnych vuhlarodnych materyjałach.

Isnavańnie doŭhich malekuł karbinu da hetaha času źjaŭlajecca sprečnym, adnak karotkija łancuhi (-C≡C-) n (ich nazyvajuć poliinami) dobra viadomyja. U 2010 hodzie z vykarystańniem śpiecyjalnych achoŭnych hrup było sintezavanaje złučeńnie z 44 atamami vuhlarodu ŭ takim łancuhu.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Cichanoŭski: Ja ž nie viedaŭ, što ludzi bajacca pakazvać tvary i bajacca za svaich svajakoŭ! Ja nabivaju huzy sam33

Cichanoŭski: Ja ž nie viedaŭ, što ludzi bajacca pakazvać tvary i bajacca za svaich svajakoŭ! Ja nabivaju huzy sam

Usie naviny →
Usie naviny

Bild publikuje «sakretny śpis» zbroi, jakuju Ukraina prosić u Hiermanii6

U 2026 hodzie biełarusy buduć adpačyvać mieniej, čym u hetym hodzie

Cichanoŭskaja — Trampu: Łukašenku treba pakarać, a nie zaachvočvać40

Pažar u Puchavickim rajonie, dzie zahinuli ŭnučka i babula, byŭ vyklikany padpałam1

Biełarus znajšoŭ redkuju manietu. Za jaje dajuć užo 18 tysiač rubloŭ, ale tarhi praciahvajucca6

22-hadovy kalinoviec Cichan «Franc» Klukač atrymaŭ kantuziju3

25 hadoŭ tamu byŭ vykradzieny teleapieratar Dźmitryj Zavadski1

U Viciebsku asvoili budaŭnictva techničnaha fłota: zrabili ŭłasny ciepłachod4

Dziaŭčyna adkryła ŭ staroj sielskaj škole pad Słuckam retra-muziej5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭski: Ja ž nie viedaŭ, što ludzi bajacca pakazvać tvary i bajacca za svaich svajakoŭ! Ja nabivaju huzy sam33

Cichanoŭski: Ja ž nie viedaŭ, što ludzi bajacca pakazvać tvary i bajacca za svaich svajakoŭ! Ja nabivaju huzy sam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić