Zdareńni3131

U Paryžy haryć Notr-Dam, abvaliŭsia špil FOTY i VIDEA

U paniadziełak, 15 krasavika, u sabory Notr-Dam u Paryžy ŭspychnuŭ pažar.

Vidavočcy publikujuć u sacsietkach videa i foty sabora, achoplenaha ahniom.

Ahoń źniščyŭ špil kultavaha budynka.

Uśled za špilem abrynuŭsia dach sabora.

Ahoń dasiahnuŭ adnoj ź viežaŭ sabora. Heta jašče adna trahiedyja: moža zhareć słavuty zvon Notr-Dam. Pažarnyja nie ŭpeŭnienyja, što jany zmohuć spynić pažar.

Usie draŭlanyja kanstrukcyi Notr-Dam «ciapier harać», zajaviŭ pradstaŭnik sabora pa suviaziach z hramadskaściu Andre Fino. 

«Usio ciapier haryć. Ad draŭlanych kanstrukcyj — jany z adnaho boku 19-ha, a z druhoha boku 13-ha stahodździaŭ — ničoha nie zastaniecca», — narakaje sp. Fino.

«Pytańnie, ci zakranie ahoń sklapieńni, jakija nakryvajuć sabor», — dadaje jon.

Pažarnyja byli niazdolnyja ničoha zrabić, bo vada ź ich brandspojtaŭ nie dastavała da miescaŭ uzharańnia. Ciapier jany padnialisia na druhi pavierch miž viežami, sprabujuć dastać ahoń adtul.

Avijacyju redka vykarystoŭvajuć dla tušeńnia pažaraŭ u haradach, bo jość ryzyka dla ludziej, jakija znachodziacca pablizu, piša Le Monde.

Hasić pažar Notr-Dam z pavietra niemahčyma, sabor abvalicca, kali abrynuć na jaho masu vady

«Skidvańnie vady z samalota ci viertalota mahło b razburyć strukturu Notr-Dam i nanieści dadatkovuju škodu susiednim budynkam», — tłumačyć u svaim tvitary Sécurité Civile Fr, Hramadzianskaja abarona Francyi.

U hetuju hadzinu rašajecca, ci ŭdasca ŭratavać chacia b niešta.

Los budynka vyrašajecca ŭ paŭnočnaj viežy. Kali raspaŭsiud ahniu tam spynić nie ŭdasca, vieža abryniecca, a za joj — i hałoŭny nief. Z ahniom zmahajucca 400 pažarnych. Častka ich praciahvaje vynosić šedeŭry mastactva i carkoŭnyja relikvii z sabora. Jany ryzykujuć žyćciom: budynak u luby momant moža abrynucca, praličyć heta niemahčyma.

Na miesca padziej prybyli prezident i premjer-ministr Francyi — Emmaniuel Makron i Eduar Filip, a taksama mer Paryža.

Paciarpiełych u pažary niama.

Pa słovach pradstaŭnika sabora, pažar pačaŭsia kala 18:50 pa miascovym časie (19:50 pa biełaruskim časie).

Francuzskija ŚMI paviedamlajuć sa spasyłkaj na pažarnych, što pažar «patencyjna źviazany» z restaŭracyjnymi rabotami.

Sabor apošni čas znachodziŭsia na restaŭracyi, la ścien budynka byli ŭstalavanyja budaŭničyja ryštavańni. U krasaviku budaŭniki pracavali na dachu budynka, sprabujučy adnavić histaryčny vyhlad špila.

Sabor paryžskaj Božaj Maci byŭ pabudavany ŭ XII-XIV stahodździach i siońnia źjaŭlajecca adnoj z samych papularnych turystyčnych słavutaściaŭ Jeŭropy.

Jon źjaŭlajecca kafiedralnym saboram archidyjacezii Paryža.

Kamientary31

Ciapier čytajuć

Šalonyja štrafy i praca non-stop: biełarusy raskazali pra piakielnyja ŭmovy na składach Wildberries i Ozon13

Šalonyja štrafy i praca non-stop: biełarusy raskazali pra piakielnyja ŭmovy na składach Wildberries i Ozon

Usie naviny →
Usie naviny

Hałoŭny most Mahilova chočuć nazvać u honar savieckaha raźviedčyka. Ale jość histaryčnaja niestykoŭka5

«My pajšli na šmat kampramisaŭ». Zialenski vykazaŭsia pra sastupki pad ciskam ZŠA4

Fihuryst z Kazachstana Michaił Šajdoraŭ siensacyjna vyjhraŭ zołata Alimpijady3

U hetym vułkanie tempieratura nikoli nie padymajecca vyšej za nul. Jak takoje moža być?3

Tramp: Źmiena režymu ŭ Iranie — najlepšaje, što moža adbycca4

Navukoŭcy stvaryli parašok, jaki adbielvaje zuby pad uździejańniem vibracyi zubnoj ščotki

«Zaličanaja pa niestandartnaj pracedury». Stała viadoma, jak ščodra padmazvaŭ Epštejn univiersitet, u jakim vučyłasia Karyna Šulak15

15 tysiač jeŭra na lačeńnie Jurasia Jurkieviča sabrali za dva dni2

U Minsku i Dziaržynsku źnikli dva 35‑hadovyja mužčyny. Praź niekalki dzion ich znajšli miortvymi9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Šalonyja štrafy i praca non-stop: biełarusy raskazali pra piakielnyja ŭmovy na składach Wildberries i Ozon13

Šalonyja štrafy i praca non-stop: biełarusy raskazali pra piakielnyja ŭmovy na składach Wildberries i Ozon

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić