Prarasijski błohier Šaryj uciok z Ukrainy, ale jaho partyja na vybarach trapiła ŭ top-10. Chto heta i ŭ čym jaho fienomien?
Va Ukrainie adbylisia pazačarhovyja parłamienckija vybary, u vyniku jakich pierakanaŭčuju pieramohu atrymała prezidenckaja partyja «Słuha naroda». Taki vynik byŭ pradkazalny, tamu rezultat vybaraŭ nielha nazvać niečakanym. Ale sama mieniej adzin siurpryz hetyja parłamienckija vybary prynieśli. Partyja skandalnaha błohiera i žurnalista Anatola Šaryja atrymała bolš za 2% hałasoŭ, trapiŭšy na 10-je miesca.
Jana apiaredziła navat takich mastadontaŭ ukrainskaj palityki, jak nacyjanalistaŭ sa «Svabody», partyju Anatola Hrycenki «Hramadzianskaja pazicyja» i partyju mera Lvova Andreja Sadavoha «Samapomač».
Chacia taki vynik i nie daje partyi miescaŭ u parłamiencie, pavodle ŭkrainskaha zakanadaŭstva, pieraadoleŭšy 2% barjer, jana zmoža atrymlivać finansavańnie z ukrainskaha dziaržaŭnaha biudžetu. Pavodle papiarednich padlikaŭ, da nastupnych vybaraŭ «Partyja Šaryja» štohod budzie atrymlivać ad dziaržavy amal 500 tysiač dalaraŭ. Z ulikam skandalnaści asoby błohiera, jaki jašče 7 hadoŭ tamu źjechaŭ z Ukrainy i zaniaŭ krytyčnuju adnosna Ukrainy pazicyju ŭ rasijska-ŭkrainskim kanflikcie, navina pra finansavańnie «Partyi Šaryja» dziaržaŭnym biudžetam była ŭspryniata patryjatyčnaj častkaj ukrainskaha hramadstva sa ździŭleńniem i abureńniem. Što taki Anatol Šaryj i ŭ čym jaho fienomien?

Anatol Šaryj — 40-hadovy ŭradženiec Kijeva, jaki pačaŭ zajmacca žurnalistykaj jašče ŭ siaredzinie 2000-ch. Ale sapraŭdy pierałomnym byŭ dla jaho 2011 hod. Jašče ŭ časy Janukoviča ŭ jaho ŭźnikła niekalki kanfliktaŭ z pravaachoŭnaj sistemaj Ukrainy, i ŭ 2012 hodzie jon byŭ vymušany źjechać za miažu. Milicyja abvinavačvała Šaryja ŭ chulihanstvie (jon užyŭ traŭmatyčny pistalet suprać čałavieka) i inscenizacyi zamachu na siabie, Šaryj abvinavačvaŭ milicyju ŭ tym, što nibyta jana i spravakavała toj kanflikt z traŭmatam. Paviedamlałasia, što Šaryj paprasiŭ palityčnaha prytułku ŭ Litvie, ale bačyli jaho taksama i ŭ Niderłandach.
Zvyšpapularnym błohieram Šaryj staŭ u 2014 hodzie. Šaryj, jaki niehatyŭna staviŭsia da Jeŭramajdanu i intehracyi Ukrainy ŭ ES, stvaryŭ skandalny jutub-błoh, u jakim jon, jak śćviardžaŭ, vykryvaŭ fejki hałoŭnych ukrainskich ŚMI, zmahaŭsia z prapahandaj i «zambavańniem» ludziej. U niekatorych rasśledavańniach Šaryja sapraŭdy sustrakajucca realnyja abviaržeńni chłuśni i pamyłak ukrainskich ŚMI, čyj prafiesijny ŭzrovień nie zaŭsiody vysoki. Ale značnaja častka jaho rasśledavańniaŭ — manipulacyi, pierakručvańni, ssoŭvańni akcentaŭ, kali z dapamohaj abviaržeńnia niejkaj drobnaj niaznačnaj detali błohier sprabuje abvierhnuć usio paviedamleńnie. I Šaryj heta robić vielmi talenavita: u maniery prostaha svajho chłopca, badziorym advažnym hołasam jon niezanudna i charyzmatyčna pakazvaje siabie aptymistyčnym zmaharom ź niespraviadlivaściu i fejkami — takim miedyjnym Robinam Hudam.
Pakolki imidž pravaachoŭnych orhanaŭ va Ukrainie krytyčna niehatyŭny, častka ŭkrainskaha hramadstva bačyć u Šaryju sapraŭdnaha pakutnika i achviaru miantoŭskaha samavolstva.
Chacia Šaryj i pazicyjanuje siabie jak niezaležny žurnalist, i nie prychoŭvaje svajoj prarasijskaj pazicyi, zajmajecca jon amal całkam vyklučna ŭkrainskimi «fejkami». Niekatoryja niaznačnyja fejki rasijskich ŚMI jon usio ž raskryvaje, ale ihnaruje samyja hučnyja i rezanansnyja.
Adzin z hałoŭnych mesedžaŭ Šaryja: va Ukrainie adbyvajecca hramadzianski kanflikt, vyklikany prychodam da ŭłady «banderaŭcaŭ». Błohier nie saromiejecca i nazyvaje žycharoŭ Zachodniaj Ukrainy «nieŭkraincami», «paŭkroŭkami», «čaćviortakroŭkami», jakija da taho, jak ich «vyzvaliŭ» Stalin, «padavali supy parabkam palakaŭ».
Tym nie mienš, pośpiechi Šaryja fienamienalnyja. U fejsbuku jon maje amal 340 tysiač padpisčykaŭ, a na jutubie — pad 2 miljony. Jaho videa majuć bolš za 2,7 miljarda prahladaŭ, što robić jaho adnym z samych paśpiachovych palityčnych błohieraŭ nie tolki Ukrainy, ale i śvietu.

Šaryj zdoleŭ kanviertavać svaju papularnaść i ŭ palityčny kapitał. Sioleta ŭ pačatku červienia jon zarehistravaŭ «Partyju Šaryja», simvałam jakoj staŭ čyrvony pavietrany šaryk. Chacia Šaryj i staŭ lidaram svajoj partyi, CVK zabaraniła jamu brać udzieł u parłamienckich vybarach, pakolki błohier nie pražyvaŭ va Ukrainie minimalna nieabchodnyja pavodle zakanadaŭstva apošnija 5 hadoŭ.

«Partyja Šaryja» dekłaruje nieabchodnaść pryciahnieńnia da adkaznaści «starych» palitykaŭ, kantrolu novaj ułady, vystupaje za niejtralitet Ukrainy, pakarańnie złodziejaŭ, volnaje raźvićcio kultur i raźvićcio adnosin ź Jeŭrasajuzam.
Majučy vielizarny kamunikacyjny patencyjał, Šaryj zdoleŭ, fizična znachodziačysia za miežami Ukrainy, sabrać vialikuju kolkaść aktyvistaŭ dla svajoj partyi. Prychilniki «Partyi Šaryja» rehularna pravodziać akcyi ŭ bujnych haradach Ukrainy, pakidajuć na vulicy čyrvonyja šaryki, naviedvajuć sa skandałami akcyi inšych palityčnych partyj, arhanizoŭvajuć aŭtaprabiehi z čyrvonymi šarami i hetak dalej.
U vyniku na vybarach partyja, jakuju šmatlikija sacyjałahičnyja instytuty navat nie chacieli ŭklučać u śpis apytańnia, bo ličyli jaje zanadta marhinalnaj, niečakana dla ŭsich nabrała 2,23%. I heta pry poŭnaj adsutnaści miedyjnaj padtrymki va Ukrainie, jakuju mieli inšyja, navat samyja nievialikija, partyi. Partyja sabrała kala 5% hałasoŭ u čatyroch rehijonach ź vialikaj dola prarasijskaha elektarata: Danieckaja, Łuhanskaja, Charkaŭskaja i Adeskaja vobłaści.
U čym ža fienomien «Partyi Šaryja»?
Fienomien partyi Šaryja zaklučajecca ŭ tym, što jon źjaŭlajecca łahičnaj častkaj miedyizacyi palityki ahułam, ličyć žurnalist kijeŭskaha radyjo «Arystakraty» Maksim Hardus. I heta suśvietny trend — nie zabyvajem pra toje, što prezident ZŠA Tramp nie tolki miljarder, ale i zorka telešou i sacyjalnych sietak. Novy premjer Vialikabrytanii Borys Džonsan taksama pa prafiesii žurnalist.
Šaryj zaniaŭ vielmi cikavuju nišu — jon vypuskaŭ roliki, jakija byli pa tanalnaści apazicyjnyja da minułaj ułady. Adnak pry hetym jon całkam adroźnivaŭsia ad kanałaŭ, źviazanych z apazicyjnymi siłami va Ukrainie. Jon naŭprost nie byŭ źviazany z pazaminułaj uładaj Janukoviča. I hetaja nieźviazanaść dała jamu peŭny kredyt davieru.

Dacent Kijeŭskaha nacyjanalnaha ekanamičnaha ŭniviersiteta Paŭło Sacki źviartaje ŭvahu na toje, što prarasijskija siły išli na ŭkrainskija vybary tryma kałonami, i Šaryj byŭ siarod ich (razam z «Apazicyjnym błokam» i «Apazicyjnaj płatformaj»). Kožnaja z hetych palitsiłaŭ zaniała svaju elektaralnuju nišu. «Partyja Šaryja», pa sutnaści, partyja lidara, i tolki Šaryj sa śpisa hetaj partyi realna viadomy, i jaho imia zabiaśpiečyła vynik hetaj partyi. I nie apošniuju rolu ŭ zabieśpiačeńni hetaha vyniku syhrali pratesty aktyvistaŭ suprać rehistracyi Šaryja kandydatam u deputaty. Imia jaho i jaho partyi davoli praciahły čas fihuravała praz heta ŭ ŚMI.
Sam Šaryj stvaryŭ sabie imia jak błohier sa svaim mierkavańniem i, nibyta, roŭnaaddaleny ad ułady jak va Ukrainie, tak i ŭ Rasii.
Jon u svaich videa aktyŭna ŭvasablaŭ liniju raskołu ŭkrainskaha hramadstva pa pryncypie supraćstajańnia zachodnich i ŭschodnich ukraincaŭ, rehijonaŭ i etna-rehijanalnych hrup. Heta ŭpisvałasia ŭ asobnyja trendy rasijskaj infarmacyjnaj vajny pra kanflikt śvietapohladaŭ Zachodniaha rehijonu (jaki nibyta niezakonna zachapiŭ uładu) i Uschodniaha (suprać jaho nasielnictva i tradycyj, nibyta, viadziecca vajna).
«Uvieś fienomien Šaryja ŭ tym, što svajoj dziejnaściu ŭ błohaśfiery jon stvaryŭ vobraz mižrehijanalnaha supraćstajańnia va Ukrainie na ŭzroŭni śvietapohladaŭ, jakija skłalisia ŭ roznych histaryčnych realijach», — padsumoŭvaje spadar Sacki.
Siarhiej Račynski z «Instytuta demakratyi Pilipa Orlika» adznačaje, što fienomien Šaryja, chutčej, nie palityčny, a miedyjny.
Šaryj, jaki źjechaŭ z Ukrainy, staŭ papularny mienavita na chvali «apazicyjnaści», choć jaho pohlady nikoli nie adroźnivalisia paśladoŭnaściu i niezaležnaściu. Adnak publiku, stomlenuju ad prapahandy, heta nie biantežyła. Im padabaŭsia jaho svabodny styl i hatoŭnaść havaryć pra ŭsio.
Na fonie tupoj prapahandy ŭ mnohich ŚMI praca Šaryja ŭ YouTube vyhladała całkam niadrennaj publicystykaj.
Jak i dla mnohich inšych žurnalistaŭ va Ukrainie, dla Šaryja staŭ naturalnym pierachod ź miedyja ŭ palityku. I prajekt jaho imiannoj partyi staŭ łahičnym raźvićciom hetaha trendu.
-
Šlacham Cichanoŭskaha: redaktarka rajonki i łukašenkaŭski błohier tak zachapilisia prablemami Barysava, što pryjšli da kramolnych vysnovaŭ
-
Dzie ciapier Kirył Kazakoŭ — były kiraŭnik STB, «chrosny baćka» Azaronka i inšych prapahandystaŭ?
-
Biełaruskamoŭny dziciačy časopis «Matulina soniejka» prypyniŭ svoj vychad
Kamientary