Kultura11

Chruščoŭ u Biełaviežskaj puščy

Upieršyniu šyrokaj aŭdytoryi pradstaŭleny kadry palavańnia hiensieka ŭ Biełaviežskich lasach.

Dakumientalny film Ihara Byšniova «Los zubra» byŭ prezientavany pad čas kanfierencyi haradzienskaha abłasnoha adździaleńnia arhanizacyi «Achova ptušak Baćkaŭščyny». U navukova‑papularnaj stužcy aŭtary vykarystali materyjały z zakrytych filmaŭ, jakija zdymalisia śpiecyjalna dla savieckaha ŭradu. Upieršyniu abnarodavana telechronika pra pieravoz zubroŭ z Polščy ŭ Biełaruś u 1946 hodzie.

Stužka «Los zubra» zroblena ŭ kancy 2008 hoda pa zamovie Biełvideacentru.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec2

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Usie naviny →
Usie naviny

U Vilni zatrymali padletka za nadpis «Vilnia naša» na nabiarežnaj23

Iran padrychtavaŭsia da bajoŭ z amierykanskim desantam za vostraŭ Chark9

«5 hadoŭ jak u komie». Stefanovič — pra žachi mahiloŭskaj turmy, cynizm śledstva i svajo niečakanaje vyzvaleńnie1

Zasnavalnika partałaŭ pa arendzie žytła asudzili za palityku. Jahonyja prajekty — «Kvatery dla vas» i «TutKut»1

U rasijskim Čelabinsku padletak prynios u škołu arbalet i streliŭ adnakłaśnicy ŭ hałavu3

Šrajbman pra źjaŭleńnie Mielnikavaj u Minsku: Joj dali prava žyć svaim žyćciom13

Elektrabum u Biełarusi: Biełstat raskazaŭ, jak za hod vyrasła kolkaść elektramabilaŭ u biełarusaŭ1

Elektrobus vyjechaŭ na chodniki kala stancyi mietro ŭ Minsku4

ZŠA i Izrail 4‑5 dzion nie buduć imknucca likvidavać dvuch vysokapastaŭlenych iranskich čynoŭnikaŭ dziela pieramovaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec2

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić