Muzyka1717

Pamiatajecie «čaroŭnaha trusika»? Jon ciapier pracuje dyryžoram i vystupaje na kancertach u biełaruskaj ambasadzie

Jura Dziemidovič staŭ zorkaj paśla ŭdziełu ŭ dziciačym Jeŭrabačańni. Jaho pieśnia «Čaroŭny trusik» imhnienna raźlaciełasia na miemy.

Ciapier chłopcu 23 hady. Jon vučycca na simfaničnaha dyryžora ŭ Maskoŭskaj dziaržaŭnaj kansiervatoryi imia Čajkoŭskaha i zajmajecca akademičnym vakałam. Kaža, što pastupaŭ pa ahulnym konkursie.

Pry hetym u čaćviortakurśnika šmat pracy.

«Na 90% jana źviazana z vakałam. Vystupaju šmat u biełaruskaj ambasadzie, na ŭsiakich uradavych kancertach u Maskvie. Niadaŭna byŭ na karparatyvie hienštaba ADKB. U asnoŭnym vykonvaju akademičnuju muzyku.

«Čaroŭnaha trusika» prosiać śpieć (śmiajecca). Ale ja nie vykonvaju. Nie tamu što pryncypy, prosta heta pieśnia svajo adžyła, jana dla dziciačaha ŭzrostu».

Chłopiec anansuje, što voś-voś vypuścić svaje pieršyja try pop-treki, słovy i muzyku da jakich napisaŭ sam.

Taksama Jura pracuje dyryžoram u arkiestrach kansiervatoryi. Plus zaprašajuć vystupać roznyja maskoŭskija arkiestry.

«Ja ž nie pieršy hod u Maskvie. Za hety čas vystupaŭ na konkursach, kancertach, i hetak sama saboj praca znachodzicca, — tłumačyć student, adkul u jaho stolki zamoŭ. — Ci dapamahaje słava Jeŭrabačańnia? Ja heta vielmi ŭmieła chavaju (śmiajecca). Niešta ŭnutry nie dazvalaje hetym kazyrać.

Ja ŭžo zusim inšy čałaviek, i mnie pryjemna, kali aceńvajuć maju siońniašniuju pracu, a nie toje što: o, «trusik», treba jaho paklikać.

Ale, kaniečnie ž, biez hetaha nie abychodzicca. Mnohija paznajuć. Niejak byŭ kancert u Vialikaj zale maskoŭskaj kansiervatoryi, i na hienieralnaj repietycyi z arkiestram prafiesar taki kaža mnie: «A vy, akazvajecca, zorka». Kali drukavali afišy, jon nie viedaŭ, jak pišacca majo proźvišča, i zahuhliŭ — tam adrazu «trusika» vydała. A paśla kancerta prafiesar pradstaviŭ mianie jak vybitnaha artysta biełaruskaj estrady».

Ci vierniecca paśla akademii na biełaruskuju scenu, Jura pakul nie viedaje. Kaža, u pryjarytecie Maskva, bo tut užo jość hleba dla dalejšaha raźvićcia. U Biełarusi jon zaraz źjaŭlajecca redka, tolki kab pabačyć siabroŭ i baćkoŭ.

U volny čas chłopiec zajmajecca sportam.

«Abažaju futboł. Ja prychilnik «Barsiełony». Kali jość čas, hladžu matčy, čytaju ahlady. My z chłopcami-muzykantami źbirajemsia razy dva na miesiac, arendujem maniež i hulajem u futboł.

Trenažornuju zału starajusia naviedvać. Ale lublu i płavańnie, i vialiki tenis. Uletku, kali pryjazdžaju u Minsk, zaŭsiody ź siabrami chodzim na kort».

Kamientary17

Ciapier čytajuć

«Prosta ŭ straŭnik myšy zalivajem dozu ałkaholu». Navukoviec — niasumna pra azempik, tłušč, ałkahol i źmienu hienaŭ1

«Prosta ŭ straŭnik myšy zalivajem dozu ałkaholu». Navukoviec — niasumna pra azempik, tłušč, ałkahol i źmienu hienaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Polskaja palicyja pakul nie zmahła vyznačyć, dzie znachodzicca Mielnikava14

Bili Ajliš źniałasia ŭ roliku pad pieśniu biełarusaŭ1

U «Minsk-Śviecie» pabačyli dziŭnuju žyviołu: minčuki spračajucca, chto heta moža być13

ŚMI raskryli prosty i realistyčny płan, jak Tramp zmoža zastavacca prezidentam ZŠA da 2037 hoda29

«Siadzieŭ siem razoŭ za kradziažy». Kałarytny biełarus trapiŭ va ŭkrainski pałon, pavajavaŭšy tydzień2

Były palitviazień Viktar Łosik raspavioŭ pra svajo vyzvaleńnie i pierajezd ź siamjoj u Polšču

Rabaŭ raskazaŭ, jakim budzie nadvorje ŭ krasaviku1

Sakretny dakumient Pientahona pakazaŭ rezkuju źmienu vajennych pryjarytetaŭ ZŠA7

«Charčraźviorstka na bankaŭskim uzroŭni». Łojka patłumačyła, jak razumieć pieršyja zajavy Hałoŭčanki na čale Nacbanka9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Prosta ŭ straŭnik myšy zalivajem dozu ałkaholu». Navukoviec — niasumna pra azempik, tłušč, ałkahol i źmienu hienaŭ1

«Prosta ŭ straŭnik myšy zalivajem dozu ałkaholu». Navukoviec — niasumna pra azempik, tłušč, ałkahol i źmienu hienaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić