Muzyka1717

Pamiatajecie «čaroŭnaha trusika»? Jon ciapier pracuje dyryžoram i vystupaje na kancertach u biełaruskaj ambasadzie

Jura Dziemidovič staŭ zorkaj paśla ŭdziełu ŭ dziciačym Jeŭrabačańni. Jaho pieśnia «Čaroŭny trusik» imhnienna raźlaciełasia na miemy.

Ciapier chłopcu 23 hady. Jon vučycca na simfaničnaha dyryžora ŭ Maskoŭskaj dziaržaŭnaj kansiervatoryi imia Čajkoŭskaha i zajmajecca akademičnym vakałam. Kaža, što pastupaŭ pa ahulnym konkursie.

Pry hetym u čaćviortakurśnika šmat pracy.

«Na 90% jana źviazana z vakałam. Vystupaju šmat u biełaruskaj ambasadzie, na ŭsiakich uradavych kancertach u Maskvie. Niadaŭna byŭ na karparatyvie hienštaba ADKB. U asnoŭnym vykonvaju akademičnuju muzyku.

«Čaroŭnaha trusika» prosiać śpieć (śmiajecca). Ale ja nie vykonvaju. Nie tamu što pryncypy, prosta heta pieśnia svajo adžyła, jana dla dziciačaha ŭzrostu».

Chłopiec anansuje, što voś-voś vypuścić svaje pieršyja try pop-treki, słovy i muzyku da jakich napisaŭ sam.

Taksama Jura pracuje dyryžoram u arkiestrach kansiervatoryi. Plus zaprašajuć vystupać roznyja maskoŭskija arkiestry.

«Ja ž nie pieršy hod u Maskvie. Za hety čas vystupaŭ na konkursach, kancertach, i hetak sama saboj praca znachodzicca, — tłumačyć student, adkul u jaho stolki zamoŭ. — Ci dapamahaje słava Jeŭrabačańnia? Ja heta vielmi ŭmieła chavaju (śmiajecca). Niešta ŭnutry nie dazvalaje hetym kazyrać.

Ja ŭžo zusim inšy čałaviek, i mnie pryjemna, kali aceńvajuć maju siońniašniuju pracu, a nie toje što: o, «trusik», treba jaho paklikać.

Ale, kaniečnie ž, biez hetaha nie abychodzicca. Mnohija paznajuć. Niejak byŭ kancert u Vialikaj zale maskoŭskaj kansiervatoryi, i na hienieralnaj repietycyi z arkiestram prafiesar taki kaža mnie: «A vy, akazvajecca, zorka». Kali drukavali afišy, jon nie viedaŭ, jak pišacca majo proźvišča, i zahuhliŭ — tam adrazu «trusika» vydała. A paśla kancerta prafiesar pradstaviŭ mianie jak vybitnaha artysta biełaruskaj estrady».

Ci vierniecca paśla akademii na biełaruskuju scenu, Jura pakul nie viedaje. Kaža, u pryjarytecie Maskva, bo tut užo jość hleba dla dalejšaha raźvićcia. U Biełarusi jon zaraz źjaŭlajecca redka, tolki kab pabačyć siabroŭ i baćkoŭ.

U volny čas chłopiec zajmajecca sportam.

«Abažaju futboł. Ja prychilnik «Barsiełony». Kali jość čas, hladžu matčy, čytaju ahlady. My z chłopcami-muzykantami źbirajemsia razy dva na miesiac, arendujem maniež i hulajem u futboł.

Trenažornuju zału starajusia naviedvać. Ale lublu i płavańnie, i vialiki tenis. Uletku, kali pryjazdžaju u Minsk, zaŭsiody ź siabrami chodzim na kort».

Kamientary17

Ciapier čytajuć

Tramp pavieryŭ u poŭnuju pieramohu Ukrainy23

Tramp pavieryŭ u poŭnuju pieramohu Ukrainy

Usie naviny →
Usie naviny

Vyzvaleny videaapieratar «Biełsata» Viačasłaŭ Łazaraŭ: Kab abaranić žonku, braŭ usiu vinu na siabie. Ale i jaje pakinuli ŭ SIZA

U Mahilovie dzied u kaviarni daŭ kijem pa hałavie mužčynu, što hruba i hučna svaryŭsia z žonkaj4

«Usio chutka razvalicca — a my tut žyviom». Žychary baraka ŭ Rečycy źviarnulisia da Łukašenki3

Tramp pryznaŭ Antyfa terarystyčnaj arhanizacyjaj21

Chłopiec ź Indyi pastupiŭ vučycca ŭ Sankt-Pieciarburh, a ŭ jaho adabrali pašpart i adpravili na vajnu4

Kolki treba adkładać u miesiac, kab kupić kvateru pa novaj sistemie budaŭničych źbieražeńniaŭ2

U Polščy zatrymali hrupoŭku, jakaja pa-za sankcyjami pierahaniała luksavyja aŭto ŭ Biełaruś i Rasiju3

Na vulicy Karła Marksa ŭ Minsku pradajuć jarkuju stalinku. Kvadrat kaštuje bolš za $4400

Minčanka pradała mašynu za 900 rubloŭ, a praz čatyry hady daviedałasia pra doŭh 6000 rubloŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp pavieryŭ u poŭnuju pieramohu Ukrainy23

Tramp pavieryŭ u poŭnuju pieramohu Ukrainy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić