Muzyka1717

Pamiatajecie «čaroŭnaha trusika»? Jon ciapier pracuje dyryžoram i vystupaje na kancertach u biełaruskaj ambasadzie

Jura Dziemidovič staŭ zorkaj paśla ŭdziełu ŭ dziciačym Jeŭrabačańni. Jaho pieśnia «Čaroŭny trusik» imhnienna raźlaciełasia na miemy.

Ciapier chłopcu 23 hady. Jon vučycca na simfaničnaha dyryžora ŭ Maskoŭskaj dziaržaŭnaj kansiervatoryi imia Čajkoŭskaha i zajmajecca akademičnym vakałam. Kaža, što pastupaŭ pa ahulnym konkursie.

Pry hetym u čaćviortakurśnika šmat pracy.

«Na 90% jana źviazana z vakałam. Vystupaju šmat u biełaruskaj ambasadzie, na ŭsiakich uradavych kancertach u Maskvie. Niadaŭna byŭ na karparatyvie hienštaba ADKB. U asnoŭnym vykonvaju akademičnuju muzyku.

«Čaroŭnaha trusika» prosiać śpieć (śmiajecca). Ale ja nie vykonvaju. Nie tamu što pryncypy, prosta heta pieśnia svajo adžyła, jana dla dziciačaha ŭzrostu».

Chłopiec anansuje, što voś-voś vypuścić svaje pieršyja try pop-treki, słovy i muzyku da jakich napisaŭ sam.

Taksama Jura pracuje dyryžoram u arkiestrach kansiervatoryi. Plus zaprašajuć vystupać roznyja maskoŭskija arkiestry.

«Ja ž nie pieršy hod u Maskvie. Za hety čas vystupaŭ na konkursach, kancertach, i hetak sama saboj praca znachodzicca, — tłumačyć student, adkul u jaho stolki zamoŭ. — Ci dapamahaje słava Jeŭrabačańnia? Ja heta vielmi ŭmieła chavaju (śmiajecca). Niešta ŭnutry nie dazvalaje hetym kazyrać.

Ja ŭžo zusim inšy čałaviek, i mnie pryjemna, kali aceńvajuć maju siońniašniuju pracu, a nie toje što: o, «trusik», treba jaho paklikać.

Ale, kaniečnie ž, biez hetaha nie abychodzicca. Mnohija paznajuć. Niejak byŭ kancert u Vialikaj zale maskoŭskaj kansiervatoryi, i na hienieralnaj repietycyi z arkiestram prafiesar taki kaža mnie: «A vy, akazvajecca, zorka». Kali drukavali afišy, jon nie viedaŭ, jak pišacca majo proźvišča, i zahuhliŭ — tam adrazu «trusika» vydała. A paśla kancerta prafiesar pradstaviŭ mianie jak vybitnaha artysta biełaruskaj estrady».

Ci vierniecca paśla akademii na biełaruskuju scenu, Jura pakul nie viedaje. Kaža, u pryjarytecie Maskva, bo tut užo jość hleba dla dalejšaha raźvićcia. U Biełarusi jon zaraz źjaŭlajecca redka, tolki kab pabačyć siabroŭ i baćkoŭ.

U volny čas chłopiec zajmajecca sportam.

«Abažaju futboł. Ja prychilnik «Barsiełony». Kali jość čas, hladžu matčy, čytaju ahlady. My z chłopcami-muzykantami źbirajemsia razy dva na miesiac, arendujem maniež i hulajem u futboł.

Trenažornuju zału starajusia naviedvać. Ale lublu i płavańnie, i vialiki tenis. Uletku, kali pryjazdžaju ŭ Minsk, zaŭsiody ź siabrami chodzim na kort».

Kamientary17

Ciapier čytajuć

U Pskovie rasijanin zabiŭ biełarusa Valeryja za toje, što toj patrabavaŭ pavažać biełaruskuju nacyju7

U Pskovie rasijanin zabiŭ biełarusa Valeryja za toje, što toj patrabavaŭ pavažać biełaruskuju nacyju

Usie naviny →
Usie naviny

Mnohija rybaki dahetul łoviać sa śvincovym hruziłam. Ale śviniec mocna škodzić pryrodzie6

Pad Viciebskam spynili kiroŭcu, jaki lacieŭ z chutkaściu 172 km/h3

«Namahaŭsia patłumačyć, što 30 litraŭ — mała». Biełaruski ajcišnik prajechaŭsia pa Rasii i padzialiŭsia ŭražańniami

Stała viadoma, jak ciapier žyvie ŭ Rasii siamja źbiehłaha prezidenta Ukrainy Janukoviča i jak jaho samoha ciapier zavuć2

Na ŭschodnich Karybach vyrašyli mianiać Lizavietu II na hrašach nie na Karła III

U ispanskaj Valensii źjavilisia dziŭnyja kiryličnyja hrafici. Biełarus patłumačyŭ miascovym, što jany aznačajuć7

Siadzibu «Małyja Dolcy» na Ušaččynie znoŭ vystavili na aŭkcyjon. Tolki paŭhoda tamu jaje nibyta nabyŭ rasijanin2

U avaryi ŭ Batumi zahinuli dvoje biełaruskich turystaŭ — 43‑hadovaja žančyna i 63‑hadovy mužčyna11

Sabalenka ŭvajšła ŭ piaciorku tenisistaŭ z samymi vysokimi zarobkami za hod3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Pskovie rasijanin zabiŭ biełarusa Valeryja za toje, što toj patrabavaŭ pavažać biełaruskuju nacyju7

U Pskovie rasijanin zabiŭ biełarusa Valeryja za toje, što toj patrabavaŭ pavažać biełaruskuju nacyju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić