Navuka i technałohii

Kitajski termajadzierny reaktar ustanaviŭ novy suśvietny rekord

Na praciahu sta siekund jon pracavaŭ na tempieratury amal u 120 miljonaŭ hradusaŭ Celsija. Raniejšy suśvietny rekord naležaŭ hetaj samaj ustanoŭcy — padtrymańnie tempieratury płazmy na ŭzroŭni 100 miljonaŭ hradusaŭ, znoŭ ža, na praciahu sta siekund.

Fota english.ipp.cas.cn.

Jak paviedamlajuć dziaržaŭnyja kitajskija ŚMI, termajadzierny reaktar «štučnaje sonca», što pracuje ŭ łabaratoryi ŭ pravincyi Ańchoj, prapracavaŭ na tempieratury amal 120 miljonaŭ hradusaŭ Celsija na praciahu sta siekund. Padčas pracy reaktar taksama dasiahnuŭ tempieratury 160 miljonaŭ hradusaŭ, što ŭ dziesiać razoŭ bolš, čym tempieratura Sonca.

Kitajskija navukoŭcy spadziajucca, što reaktar pad nazvaj EAST (Experimental Advanced Superconducting Tokamak — ekśpierymientalny udaskanaleny zvyšpravodny takamak) dapamoža kitajskamu ŭradu zrabić krok napierad u pošukach biaskoncaj krynicy ekałahična čystaj enierhii, piša Daily Mail.

Nastupnaja meta supracoŭnikaŭ reaktara — damahčysia taho, kab ustanoŭka pracavała na stabilna vysokaj tempieratury na praciahu tydnia.

Reaktar EAST znachodzicca ŭ horadzie Chefej i pracuje na terytoryi Instytuta fiziki płazmy kitajskaj Akademii navuk. Praz toje, što ŭstanoŭka padčas pracy stvaraje vialikuju kolkaść ciapła i enierhii, jaje nazyvajuć «štučnaje sonca». Asnoŭnaja meta stvaralnikaŭ EAST — paŭtaryć naturalny praces termajadziernaha sintezu, jaki adbyvajecca na Soncy i ŭ inšych zorkach, i atrymać takim čynam krynicu amal biaskoncaj čystaj enierhii.

Termajadziernaja reakcyja — praces, kali jadry atamaŭ źlivajucca, u vyniku čaho stvarajecca vielizarnaja kolkaść enierhii. Ličycca, što paŭtareńnie takoj reakcyi ŭ štučnych umovach — vyklučna ciažkaja, ale pry hetym vielmi žadanaja meta ŭ raźvićci enierhietyki.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było1

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było

Usie naviny →
Usie naviny

Suśvietnyja aŭtavytvorcy adzin za adnym stračvajuć prybytak. Va ŭsim vinavaty pierachod na elektramabili?14

Pryšpilenuju ściuardesu vykinuła za 100 m z samalota padčas avijakatastrofy ŭ Ńju-Jorku. Jana vyžyła2

Ynet: Viarchoŭny lidar Irana pahadziŭsia na pieramovy z ZŠA3

Małdova na miažy enierhietyčnaha kryzisu z-za ŭdaraŭ Rasii pa Ukrainie — kraina rychtujecca da nadzvyčajnaha stanovišča

Alaksandr Saładucha pryznaŭsia ŭ lubovi da niatopavaha biełaruskaha futbolnaha kłuba

«Na Kamiennaj Horcy žyvu. Spała vydatna». Pad roliki pra dron nahnali tych samych botaŭ3

Piatkievič padaryła Viktaru Łukašenku vycinanku8

Pavieźli ŭ les kapać mahiłu. Pinčuk ź siabrami z reŭnaści ŭ bahažniku vykraŭ mužčynu3

Jak Ksiuša z SMA apynułasia ŭ Domie dziciaci pry žyvoj mamie? Voś što kaža sama maci8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było1

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić