Kino

Kurejčyk apublikavaŭ anons sieryjała pra Akreścina. Ludzi ŭ šoku

Režysior Andrej Kurejčyk zdymaje mastacki sieryjał pra Akreścina. Zdymki prachodziać u Litvie ŭ Łukišskaj turmie. Dniami apublikavali anons. Mnohija ŭbačyli ŭ im zusim nie toje, što čakali.

Na kadrach — sceny rasstrełu źniavolenych. Mienavita heta najbolš aburyła ludziej. Pad videa u Fejsbuku źjavilisia hnieŭnyja vodhuki.

«Navošta zdymać pra toje, čaho nie było (rasstreły)? Kab paśla łukašenkaŭcy kazali, što naohuł ničoha nie było i ŭsio mastackaja vydumka», — napisaŭ ekanamist Leŭ Lvoŭski.

«Toje, što ja baču ŭ kadrach hetaha rekłamnaha videa, amaralnaje i antymastackaje vidovišča. Zdymać takija komiksy ŭ čas, kali ludzi realna, a nie pa-kinošnamu, pakutujuć na Akreścina, heta horš za Azaronka, bo toj chacia b ščyra vieryć u toje, što robić, a tut hoły chajp na kryvi. Za scenu rasstrełaŭ stvaralnikam filma asobny pryviet. Vy chacia b čytali, jak rasstrelvajuć u turmach? Pačytajcie. Moža, stanie soramna pierad pamiaćciu tych, kaho stralali», — vykazałasia ŭ kamientaryjach Hanna Sieviaryniec.

«Što vy z nami robicie? Navošta zdymać chłuśniu i ŭvohule ździekavacca z taho, što pa-siońniašni dzień balić…» — pakinuła vodhuk minčanka, jakaja sama była ŭ izalatary.

Kadr z tyziera

«Škada, što instytut reputacyi nie pracuje takim čynam, kab u Andreja Kurejčyka nie źjaŭlalisia hrošy na čarhovaje nizkasortnaje kino, tym bolš pra rvanuju ranu Akreścina», — žorstka vykazałasia kinakrytyk Irena Kaciałovič.

Uźniałasia dyskusija pra toje, jak naohuł ekranizavać hetuju temu i ci varta jaje ciapier čapać.

«Ja ŭ šoku. Dumała, što heta zastaniecca na stadyi «idei», ale nie. Andrej Kurejčyk zdymaje mastacki sieryjał «Akreścina». Kamu vajna, kamu maci rodnaja», — emacyjna napisała pravaabaronca Taćciana Hacura-Javorskaja.

Razam z tym mnohija kamientatary miarkujuć, što balučaja i składanaja tema pavinna adlustroŭvacca ŭ kino — i dakumientalnym, i mastackim. Hałoŭnaje, kab heta było zroblena jakasna.

Sieryjał pra Akreścina zdymajecca sumiesna ź miedyja «Małanka». Pradziusieram staŭ kiraŭnik «Małanki» Pavieł Marynič, kampazitaram — Dźmitryj Fryha. 

«Časam ja sam sabie zadaju pytańnie: čamu mienavita ciapier, u samy zmročny pieryjad reakcyi, u samy ciomny, djabalski, ciemrašalski čas, kali kožny čych — heta nahoda dla raspravy, zdymaju prajekt «Akreścina» — pieršaje biełaruskaje hulniavoje mastackaje kino pra padziei 2020 hoda? — pisaŭ raniej u fejsbuku Andrej Kurejčyk. — Adkazvaju sabie tak: ja biełarus. Ja dramaturh i režysior. Ja mastak. Ale pierš za ŭsio ja čałaviek. Ja adčuvaju bol, a mastactva dramy jašče ad Eschiła — heta pra bol, pra supieražyvańnie, spačuvańnie i spahadu.

Fota: Fejsbuk Andreja Kurejčyka

Kali cełyja pakaleńni mastakoŭ, piśmieńnikaŭ, kiniematahrafistaŭ pisali i zdymali pra svoj bol ad žachaŭ Druhoj suśvietnaja vajny — heta było ščyra. Vasil Bykaŭ, Adamovič, Šapićka, Vozieraŭ, Kałatozaŭ, Śmirnoŭ, Klimaŭ, Hierman, Rom. Jany nie mahli pramaŭčać pra toje, što bačyli na svaje vočy. Kožny ź ich zrabiŭ svajo vykazvańnie. Asabistaje i ščyraje.

Ja taksama nie mahu maŭčać pra toje, što adbyvajecca ciapier. Vializnaja kolkaść hvałtu, bolu, nianaviści, žorstkaści, jakaja natykajecca na ašałamlalnyja prykłady advahi, pryncypovaści, siły, čałaviekalubstva…

Biełaruskaja nacyja vypłaŭlajecca i kujecca na Akreścina, u turmach, CIPach, IČU, izalatarach. U vializnym łukašenkaŭskim «hułahu» prosta ciapier… Heta patrabuje mastackaha adlustravańnia. Mnie niama sensu nikoha pierakonvać, dzie dabro, a dzie zło. Chto robić čerń. Chto łamaje losy nievinavatych ludziej. Adkul u maleńkaj krainie ŭziałasia samaja vialikaja kolkaść palityčnych źniavolenych za ŭsiu paślavajennuju historyju ŭ Jeŭropie. Čamu ŭ 21 stahodździ luboje inšadumstva — heta kryminalnaje złačynstva. Pra heta ŭsie ŭsio viedajuć i ŭsio razumiejuć. I ŭ Biełarusi, i pa-za joj. Maja zadača — pakinuć mastackaje adlustravańnie hetaj važnaj historyi dla ciapierašnich i budučych pakaleńniaŭ biełarusaŭ».

Čytajcie jašče:

Filmy pra Biełaruś i biełarusaŭ źjavilisia na fiestyvali aŭtarskaha dakumientalnaha kino «Artdokfest»

Kamientary

Ciapier čytajuć

Raptoŭna pamior papularny błohier Mikita Miełkazioraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Na siońnia mahčymaja spraviadlivaja viersija — staim tam, dzie staim». Zialenski vykazaŭsia nakont terytaryjalnaha pytańnia7

Abjekt «Učastak». Što napraŭdu budujuć na byłoj rakietnaj bazie pad Słuckam pavodle sakretnaha rasparadžeńnia Łukašenki7

Byłoha fihuranta spravy «Biełaha lehijona» znoŭ aryštavali pa kryminalnaj spravie6

U Indyi chutkasny ciahnik sutyknuŭsia sa statkam dzikich słanoŭ1

U Vałožynskim rajonie pad kołami aŭto zahinuła dzicia

Kiroŭca jechaŭ pa MKAD na avaryjnaj mašynie. Jaho pakarali1

Katalikam Minska-Mahiloŭskaj dyjacezii dazvolili nie paścić 2 studzienia3

Śpiavak Dźmitryj Kałdun pakazaŭ svaju minskuju kvateru niedaloka ad Drazdoŭ ŠMAT FOTA22

Bił Klintan, Majkł Džeksan i Mik Džahier. Kaho možna znajści ŭ novych dakumientach sa spravy Džefry Epštejna10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Raptoŭna pamior papularny błohier Mikita Miełkazioraŭ51

Raptoŭna pamior papularny błohier Mikita Miełkazioraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić