Usiaho patrochu22

Tajamničyja śmierci akuł. Stała viadoma, što ich zabivaje VIDEA

Navukoŭcy atrymali dokazy svajoj teoryi, jakaja tłumačyć pryčynu źniknieńnia biełych akuł na ŭźbiarežžach Paŭdniovaj Afryki, piša Onet.

Fota: Daily Mail.

Daśledčyki daŭno padazravali, što pamiž kasatkami i vialikimi biełymi akułami, jakija žyvuć la bierahoŭ Paŭdniovaj Afryki, mohuć być kanflikty. Adnak toje, što zapisaŭ dron, pieravysiła ich samyja śmiełyja čakańni.

Z 2017 hoda navukoŭcy znachodzili trupy akuł z praktyčna adnolkavymi prykmietami: va ŭsich źjedzienaja piečań i jość ślady mocnaha ŭdaru pamiž hrudnymi płaŭnikami. Da peŭnaha času dokazaŭ taho, što akuły stanavilisia achviarami kasatak, nie było. Na dapamohu pryjšli sučasnyja technałohii. Materyjał, zapisany adnym ź bieśpiłotnikaŭ, pralivaje zusim novaje śviatło na isnujučyja viedy ab marskoj ekasistemie i mižvidavych adnosinach.

«Heta pieršy taki vypadak u śviecie»

Biełyja akuły znachodziacca na samym viersie charčovaha łancuha. Adnak, akazvajecca, navat «karaloŭ palavańnia» možna sahnać z naturalnych miescaŭ pražyvańnia i karmleńnia.

Na videa, jakoje apublikavała ŭ svaim instahramie bijołah z PAR Elisan Taŭnier, vidać, jak raptam źjaŭlajecca kasatka, u paščy jakoj trochmietrovaja akuła. Dalej bačna, jak kasatka kusaje zdabyču ŭ rajonie piečani, a kroŭ afarboŭvaje vadu.

«Ciapier u nas jość važkija dokazy taho, što kasatki niasuć adkaznaść za ich zabojstva. Hetyja akuły byli vymušanaja ŭciačy z uźbiarežža, dzie jany žyli raniej. My majem pieršy ŭ śviecie videazapis ź bieśpiłotnika», — padsumavała ŭ intervju dailybeast.com marskaja daśledčyca.

Taŭnier, jakaja na praciahu 15 hadoŭ sočyć za žyćciom vialikich biełych akuł, ličyć hetaje žorstkaje videa adnym z samych pryhožych kadraŭ žyvoj pryrody.

«My ličym, što źmiena klimatu, zabrudžvańnie akijana i, viadoma ž, napady kasatak pryviali da źniknieńnia biełych akuł u hetym rehijonie», — kaža Taŭnier.

Pa słovach navukoŭcaŭ, toje, što kasatki stali časta napadać na biełych akuł, kaža ab tym, što skaraciłasia papulacyja inšaj ježy, što taksama źviazana sa źmienami klimatu i pavyšeńniem tempieratury akijana.

Kamientary2

  • Žach
    29.07.2022
    Pamiaťju, jak ciełaja siamja kasatak (u narodzie - butyłkanosaŭ) vynyrnuła prama pierad mnoju, potym jašče niekalki razoŭ, ale ŭžo voddal. Niekali nam davodzili, što heta adziny ŭ śviecie drapiežny vid kitovych. Vyhladajuć vielmi hracyjozna j uražvajuča.
  • Rašid
    29.07.2022
    Voobŝie-to eto nie novosť dla jachtsmienov.
    Kasatki - eto riealnaja opasnosť.

Ciapier čytajuć

175 tysiač biełarusaŭ emihravali ci vyjechali na pracu ŭ ES u 2024-m. Najbolš u Polšču, a Hiermaniju zdahnała Ispanija14

175 tysiač biełarusaŭ emihravali ci vyjechali na pracu ŭ ES u 2024-m. Najbolš u Polšču, a Hiermaniju zdahnała Ispanija

Usie naviny →
Usie naviny

Mižnarodny humanitarny fond dapamohi achviaram represij raskazaŭ pra svaju dziejnaść3

Delehatka KR Karpušonak paśla maŭčańnia apublikavała videa43

Padazravany ŭ zabojstvie Parubija pryznaŭsia ŭ złačynstvie i raskazaŭ pra kantakty z Rasijaj3

Robiert Fica źlotaje ŭ Kitaj da Pucina, a paśla sustreniecca ź Zialenskim1

Što za dvaccacihadovyja dziaŭčaty nalivajuć čaj Łukašenku21

Paśla zajavy hienierała Hierasimava na televyšcy Kupianska pastavili rasijski ściah na mahnitach1

Biełarus padličyŭ, kolki razoŭ pa novych PDR jamu treba śpiešvacca pry pajezdcy rovaram na pracu10

U Vilejcy źnieśli 85-hadovy daŭhabud4

Što za hatel, u jakim spyniaŭsia Pucin u Kitai i kudy zaprašaŭ Łukašenku1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

175 tysiač biełarusaŭ emihravali ci vyjechali na pracu ŭ ES u 2024-m. Najbolš u Polšču, a Hiermaniju zdahnała Ispanija14

175 tysiač biełarusaŭ emihravali ci vyjechali na pracu ŭ ES u 2024-m. Najbolš u Polšču, a Hiermaniju zdahnała Ispanija

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić