Śviet

Hod tamu taliby ŭziali ŭładu ŭ Afhanistanie. Jak heta pieražyli žančyny?

Hod tamu taliby viarnuli pad svoj kantrol stalicu Afhanistana Kabuł, kali vojski NATA śpiešna pakinuli krainu. Z tych časoŭ stanovišča tamtejšych žančyn rezka pahoršyłasia, piša DW.

Paśla taho, jak taliby pryjšli da ŭłady, dziaŭčynkam bolš nie dazvalajecca chadzić u škołu, a žančynam — vychodzić na vulicy.

Niekalki dzion tamu kala 40 žančyn vyjšli na demanstracyju pierad Ministerstvam adukacyi Afhanistana. Ich patrabavańnie hučała tak: «Chleba, pracy i svabody!»

Reakcyja talibaŭ była nastupnaj: uzbrojenyja bajeviki stralali ŭ natoŭp, žančyn, jakija ŭciakali, bili prykładami, a taksama źbivali žurnalistaŭ, jakija aśviatlali padziei na miescy i rabili repartažy.

Žančyny jak zabaŭka u rukach Zachadu

Šykibu Babory, žurnalistku i etnołaha, heta nie ździŭlaje: «Mnohija mužčyny ŭ Afhanistanie nie ŭmiejuć dla dasiahnieńnia svaich metaŭ vykarystoŭvać ničoha inšaha, akramia jak siłu zbroi zamiest taho, kab pierakonvać arhumientami», — skazała jana ŭ telefonnym intervju DW. «Žančyn, jakija majuć svoj hołas, zapałochvajuć, pahražajuć i zabivajuć».

«Ale navat Zachad zaŭsiody vykarystaŭ afhanak tolki jak zabaŭku, — kaža Babory. Pra heta idziecca havorka ŭ jaje novaj knizie «Afhanki: zabaŭka palityki», jakaja niadaŭna vyjšła. Naprykład, pierad uvarvańniem u Afhanistan u 2001 hodzie ŭrad ZŠA śćviardžaŭ, što svajoj vajennaj kampanijaj choča «vyzvalić» afhanskich žančyn. Amierykanskija fieministki tady apładziravali.

Paśla terminovaha adychodu z Kabuła ŭ 2021 hodzie hetaje «vyzvaleńnie» akazałasia pustym abiacańniem, afhanskija žančyny byli puščany na volu losu. U toj momant fieministki z ZŠA prosta pramaŭčali pra heta, kaža Babory.

Fieminisckaja źniešniaja palityka

Nie maŭčyć ministarka zamiežnych spraŭ Hiermanii Analena Berbak. «Pad uładaj Talibana situacyja dla žančyn i dziaŭčat «nievynosnaja», skazała jana niadaŭna. Va ŭsich žančyn «žyćcio, jak u turmie», tamu što jany nie majuć dostupu da adukacyi i nie mohuć svabodna pieramiaščacca biez svajakoŭ-mužčyn.

Toje, što ministarka zamiežnych spraŭ apisvaje jak «horkuju realnaść», źjaŭlajecca i było całkam typovym dla mnohich afhanskich žančyn na praciahu apošnich 20 hadoŭ, paviedamlaje Šykiba Babory. «Bolš čym u pałovie z 34 pravincyj Afhanistana pryhniečanaje stanovišča žančyn usio roŭna nikoli nie źmianiałasia». U svajoj knizie jana piša: «Kali vy prasočycie za losam afhanak, jakija žyvuć pa-za miežami vialikich haradoŭ, stanie vidavočnym, jak niašmat ich było, chto sapraŭdy moh skarystacca mahčymaściami, jakija adkrylisia za apošnija 20 hadoŭ». 

Pa słovach Babory, padychod Annaleny Berbak da fieminisckaj źniešniaj palityki źjaŭlajecca probliskam nadziei. Jana padkreśliła adkaznaść krain NATA pierad afhanskim narodam, asabliva z ulikam katastrafičnaj humanitarnaj situacyi ŭ krainie. «Žančyny nie mohuć vychodzić na vulicu, dziaŭčaty nie mohuć chadzić u škołu», — kaža palityk.

«Ludzi pradajuć svaje orhany, kab atrymać hrošy. Baćki pradajuć svaich dziaciej. Niekatoryja prosta addajuć ich, kab u ich doma było na adnaho jedaka mienš. Zachad nie moža havaryć pra heta tolki ź niejkaj peŭnaj nahody».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie16

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp paabiacaŭ raskryć detali «mirnaha pahadnieńnia» pamiž Rasijaj i Ukrainaj na praciahu troch dzion9

Sotni rubloŭ, kab efiektna daviedacca poł budučaha dziciaci: biełarusy robiać usio bolš maštabnyja hiendar-paci22

Nazvali aficyjnuju pryčynu śmierci Papy Franciška1

«Mianie hrochnuć na druhi dzień». Prapahandystka Simańjan raskazała, jak chacieła jechać vajavać — a paśla pieradumała7

Łukašenka abvinavaciŭ u prablemach na «Amkadory» jahonaha byłoha ŭładalnika5

Ściapan Puciła: Zdajecca, Pratasievič robić navat krychu bolš, čym ad jaho patrabavałasia9

Pad Žodzinam budujuć pryjomnik dla fiekalij ź Minska. Miascovyja suprać, ale pratestavać im nie dajuć10

«Dalej budzie zasucha». Na Paleśsi pierasychajuć bałoty, i heta moža mieć kiepskija nastupstvy2

Pieršyja «kalučyja» ahurki, bujaki pa 120 rubloŭ i maładaja bulba. Što i pa kolki ciapier na Kamaroŭcy?

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie16

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić