Ekałahičnaja katastrofa na Paleśsi — apustyńvańnie hleby i pyłavyja bury
Niapravilnaja sielskahaspadarčaja dziejnaść pryvodzić da razbureńnia hleby na Paleśsi. Tak vyhladajuć ciapier pali kala vioski Zastružža Ivanaŭskaha rajona Bresckaj vobłaści, piša telehram-kanał «Štodzień».

Fotazdymki ŭziaty sa staronki fizika Śviatłany Vołčak. Razam z mužam Michasiom jany žyvuć u vioscy Zastružža kala čatyroch hadoŭ, i ŭvieś hety čas nazirajuć za katastrafičnymi ekałahičnymi źmienami — paleskija pali pieratvarajucca ŭ pustyni, a piasčanyja bury stanoviacca normaj.

Kab palepšyć ekałahičnuju situacyju, siamja sadžaje drevy vakoł doma, a taksama ŭ vakolicach vioski.

«Takich miehapaloŭ, jak zaraz na Paleśsi, nie pavinna być. Viecier razhaniajecca na ich i padymaje pył, zdźmuvaje pładarodny słoj hleby. Treba, kab pali byli mienšyja. I treba padzialać ich kustami i drevami — drevy nie dajuć vietru razhaniacca. Toje ž i ź luboj inšaj adkrytaj prastoraj. Tamu my i sažajem paŭsiul drevy — u budučyni jany zmohuć abaranić nas i žycharoŭ vioski ad pyłu,» — tłumačyć Śviatłana.

-
Maładoha vypusknika Akademii MUS asudzili pa redkim artykule — za «parušeńnie achovy dziaržaŭnych sakretaŭ»
-
«Adzin raz za sto hadoŭ prajechaŭ na transparcie». Žycharu Mahilova ŭ aŭtobusie dali reštu rasijskimi manietami
-
Vučniaŭ, jakija z matam parvali ekzamienacyjnyja bilety pa historyi Biełarusi, prymusili vybačacca kala manumienta Pieramohi
Kamientary
Da potomu čto čužije,okkupanty,čto im do našiej ziemli,svołočam(lit.)...