Pachavańnie maje naležać 18-j dynastyi faraonaŭ Jehipta, jakaja kiravała z 1550-ha pa 1292-hi hod da n.e.

Archieołahi raskapali staražytnuju hrabnicu ŭ paŭdniovym jehipieckim horadzie Łuksor, viadomym svaimi skarbami časoŭ faraonaŭ.
Mustafa Vaziry, hienieralny sakratar Viarchoŭnaj rady pa spravach staražytnaści, pieviedamiŭ, što jehipiecka-brytanskaja archieałahičnaja misija znajšła faraonskuju hrabnicu na zachodnim bierazie raki Nił u Łuksory, što za 650 kiłamietraŭ na poŭdzień ad Kaira.
Pa słovach sakratara, pieršapačatkovyja daśledavańni pakazali, što pachavańnie, vierahodna, naležyć 18-j dynastyi faraonaŭ Jehipta, jakaja isnavała z 1550-ha pa 1292-hi hod da n.e.
Hrabnica — apošniaja ŭ šerahu staražytnych znachodak, pra jakija Jehipiet havoryć u apošnija hady. Kraina namahajecca adradzić svoj turystyčny siektar, jaki byŭ asnoŭnaj krynicaj pastupleńnia zamiežnaj valuty. Hety siektar značna zaležyć ad skarbaŭ Staražytnaha Jehipta.
Čytajcie jašče:
Hladzicie, jakuju pravasłaŭnuju carkvu zbudavali na miescy terakta 11 vieraśnia ŭ Ńju-Ërku FOTY
«Kvietka raście ŭ rebrach»: Syndrom Samazvanca vydaŭ ekzistencyjalny albom «Vostraŭ skarhaŭ»
Na ličbavych placoŭkach źjaviłasia admysłovaja viersija alboma N.R.M. «Dom kultury»
Ciapier čytajuć
«Dziaŭčyna niedzie praź siem siekund užo pikiravała bieź piłota». Siabar deltapłanierysta, jaki raźbiŭsia ŭ Stročycach, raskazaŭ, što pryviało da trahiedyi
«Dziaŭčyna niedzie praź siem siekund užo pikiravała bieź piłota». Siabar deltapłanierysta, jaki raźbiŭsia ŭ Stročycach, raskazaŭ, što pryviało da trahiedyi
Biełaruskija abrady, arnamienty i biełaruskaja mova paŭsiul. Jak naščadak pierasialencaŭ zrabiŭ siało kala Bajkała znoŭ biełaruskim, i čamu heta moža chutka skončycca
Kamientary