Hramadstva44

Hierasimienia raskazała, čamu syšła z Fondu spartovaj salidarnaści

Byłaja kiraŭnica Biełaruskaha fondu spartovaj salidarnaści Alaksandra Hierasimienia patłumačyła ŭ intervju «Novaj haziecie. Jeŭropa» pryčyny svajho sychodu i roznahałośsiaŭ z Apiejkinym.

Fota: asabisty archiŭ

«Pa-pieršaje, u mianie paŭstali pytańni nakont prazrystaści finansavańnia, i ja pačała ich zadavać, ale zamiest adkazaŭ na svaje pytańni ja atrymała davoli surjoznuju niehatyŭnuju reakcyju.

A pa-druhoje, pačałasia vajna, i fondu treba było vielmi surjozna pieraprafilavać dziejnaść. U situacyi vajny my nie možam biehać i prasić dapamohi dla apalnych biełaruskich spartsmienaŭ: jakaja dapamoha, kali z terytoryi našaj krainy laciać rakiety?

Abo prasić sankcyi suprać biełaruskaha sportu — navošta, kali ŭsie sankcyi paśla pačatku vajny ŭvodziacca biez usialakich prośbaŭ? I marnavać na bieskarysnyja rečy enierhiju, na moj pohlad, było biessensoŭna.

A voś vydatkavać jaje na toje, kab u spartsmienaŭ, jakija apynulisia ŭ vyhnańni, była mahčymaść treniravacca i vystupać. I heta treba było rabić adrazu, a nie praz paŭhoda paśla pačatku vajny.

My kali pryjechali ŭ Polšču, adrazu sutyknulisia z prablemaj dvajnoj dyskryminacyi — atrymali šmat zvarotaŭ ad siemjaŭ, jakija byli vymušanyja biehčy ź Biełarusi. Ludzi biehli ad kryminalnaha pieraśledu, časam chapali tolki dziaciej i dakumienty, tamu što nie było času navat rečy sabrać, lik išoŭ na chviliny. I voś hetyja dzieci, jakich vyrvali ź ich atačeńnia, sa škoł, sa spartyŭnych siekcyj, u Polščy pajšli zajmacca sportam u tutejšyja siekcyi. A kali pačałasia vajna, u palakaŭ taksama źniesła dach, i jany skazali: ź biełaruskimi pašpartami — preč ź siekcyj!

I voś ujavicie sabie maralny stan hetych dziaciej. Spačatku jany na radzimie — dzieci vorahaŭ naroda, a praz trochi času ŭ inšaj krainie — suahresary.

I ja adrazu ž uklučyłasia ŭ hetuju situacyju. My razmaŭlali z žurnalistami, z čynoŭnikami, ja tłumačyła prablemu. Potym paśla sustreč z supracoŭnikami polskaha Ministerstva sportu była narešcie stvoranaja rabočaja hrupa, jakaja zajmałasia raźviazańniem hetych prablem. I takija rabočyja hrupy treba było stvarać u kožnaj krainie. Ale tut my nie syšlisia ŭ mierkavańniach z Apiejkinym. Plus niedavier z-za finansavaj nieprazrystaści, tamu ja prosta syšła».

Hierasimienia padzialiłasia, što, kali pryjechała ŭ Polšču, dumała adkryć tam svoj kłub.

«Ale mnie adkazvali, što ŭ ich pracujuć tolki svaje treniery, abo što ŭsie darožki ŭžo zaniatyja arendaj na ŭvieś siezon, abo prapanoŭvali zusim nierentabielny čas. I ja vyrašyła pakul zajmacca indyvidualnymi treniroŭkami», — raskazała płyŭčycha.

Kamientary4

  • Vład
    17.01.2023
    Pleksandra umnička! Nizkij pokłon i rieśpiekt za rabotu i śmiełosť.
  • jcuki
    17.01.2023
    A dzie hrošy jauropy na padtrymku našaj demakratyi? ci u łkašenki buduć kupla na milijardy a biełarusy danacikami tolki dapamahać adzin adnamu.

    karova mierkiel pijaryłasia za naš košt i sustrakałasia ź cizanoŭskaj, a navat žałkija 35 miljonaŭ jeŭra zažali
  • Maksim Dizajnier
    17.01.2023
    Nu, a čto v chotieli?30 let pamiarkounaści. A tut papka s mamkoj prijechali, "v śviazi s situacijej v stranie", i škołu im podavaj, i siekcii, i dieniuch, i dalšie - v Hiermaniju. Začiem Hierasimienie nužna eta hołovnaja bol?

Ciapier čytajuć

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy80

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy

Usie naviny →
Usie naviny

Žančyna schadziła ŭ fiłarmoniju i aburyłasia, što ŭ skrypački na scenie spaŭzła bretelka biusthaltara8

Zialenski ličyć začystku internetu ŭ Rasii padrychtoŭkaj da ŭdaru pa Bałtyi25

Mužčyna rasstralaŭ vaśmiarych dziaciej u ZŠA8

Iran admaŭlajecca ad sustrečy z amierykancami ŭ Isłamabadzie. Bajkot vydaje hłyboki raskoł u Tehieranie4

Kuleba bačyć padrychtoŭku biełaruskaj armii da vajny. Ale hety militaryscki teatr pryznačany tolki dla adnaho hledača — Kramla28

Praz kanflikt z Papam Tramp pačaŭ stračvać padtrymku vybarščykaŭ. U Vašynhtonie zahavaryli pra prymireńnie14

U Tomsku źnieśli pomnik represavanym: siarod ich byli departavanyja ź Biełarusi palaki, a taksama biełarusy, jakich prymušali źmianiać nacyjanalnaść18

Biełaruskija abrady, arnamienty i biełaruskaja mova paŭsiul. Jak naščadak pierasialencaŭ zrabiŭ siało kala Bajkała znoŭ biełaruskim, i čamu heta moža chutka skončycca14

«Parvaŭ sabie dyjafrahmu i kiški, nanoŭ vučyŭsia chadzić». Unuk aŭtara «Kałychanki» Vasila Rainčyka raspavioŭ, jak trapiŭ u strašnuju avaryju3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy80

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić