U krasaviku archieołahi pačnuć daśledavańni haradzišča na Miency. Možna dałučycca da raskopak
Maštabnyja raboty na Miency pačnucca ŭ krasaviku, jak tolki dazvolać umovy nadvorja, raskazaŭ «Minsk-Navinam» dyrektar Instytuta historyi NAN Biełarusi Vadzim Łakiza.

Pavodle jaho, pieršymi na archieałahičnuju raźviedku adpraviacca supracoŭniki Instytuta historyi. Jany vyvučać miascovaść, namieciać miescy budučych raskopak.
Asnoŭnyja daśledavańni projduć uletku. Užo jość damoŭlenaść ź niekatorymi histaryčnymi fakultetami VNU krainy ab tym, što ich studenty buduć prachodzić archieałahičnuju praktyku na Miency.

— My razumiejem, što za adzin palavy siezon nie atrymajecca poŭnaściu daśledavać taki hihancki archieałahičny kompleks. Ujavicie, što tolki ŭmacavanyja Małoje i Vialikaje haradziščy zajmajuć płošču 2 ha, vyšynia ich abarončych vałoŭ — 8—12 m, a sielišča za krapasnymi ścienami zajmaje 30 ha. Tamu vybieram najbolš pierśpiektyŭnyja ŭčastki na samym umacavanym haradziščy i prylehłym da jaho sieliščy. Spadziajomsia, što ŭžo ŭ hetym siezonie buduć znachodki, jakija pralivajuć śviatło na samuju rańniuju historyju biełaruskaj dziaržaŭnaści, haradzišča na Miency i jaho suviazi z sučasnym horadam.
Łakiza zaprasiŭ usich achvotnych u jakaści vałancioraŭ dałučacca da budučaha daśledavańnia.
-
Suvoraŭ — nie hieroj, a Muraŭjoŭ — viešalnik. Zyhar patłumačyŭ rasijanam historyju Biełarusi ad Rahvałoda da Kurapataŭ biez maskoŭskich mifaŭ
-
Dzieci źlizvali z brudnaj padłohi pralitaje małako. Jakoj pabačyŭ zamiežnik Biełaruś, spustošanuju rasijskimi i šviedskimi vojskami ŭ čas Paŭnočnaj vajny
-
Što «Naša Niva» pisała ŭ hetyja dni ŭ 2016, 2006, 1996?
Ciapier čytajuć
Ahientka Kardaš vykarystoŭvała seks, kab źbirać infarmacyju pra kalinoŭcaŭ i zavierbavać ukrainskaha kamandzira. A kurataru KDB pisała pra jaho: «Moj łoch»
Ahientka Kardaš vykarystoŭvała seks, kab źbirać infarmacyju pra kalinoŭcaŭ i zavierbavać ukrainskaha kamandzira. A kurataru KDB pisała pra jaho: «Moj łoch»
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju
Kamientary
30 ha heta 300ch1000 mietraŭ.
niama tam stolki
Usio dziacinstva tam karoŭ paściŭ. Kali jany pra ravok uzdoŭž mienki, nu tam i 50 možna naličyć.
unutry ścien kala 3 ha mo i jość