Hramadstva33

«Navošta?» Prapahandysty pryznalisia, što stamilisia apraŭdvać raźmiaščeńnie jadziernaj zbroi ŭ Biełarusi

Da takoj vysnovy pryjšli hości pieradačy «Kłub redaktaraŭ» na BT, dzie zvyčajna źbirajucca kiraŭniki dziaržaŭnych miedyja.

Olha špilevskaja ivan ejsmont
Volha Špileŭskaja i Ivan Ejsmant. Skrynšot videa BT

Adnoj z tem pieradačy było raźmiaščeńnie ŭ Biełarusi taktyčnaj jadziernaj zbroi.

«My sapraŭdy ciapier šmat raskazvajem: pavinny, nie pavinny, čamu my heta robim. Navošta? My pavinny tolki sabie i svajmu narodu. My pavinny zrabić usio, kab naša kraina zastavałasia suvierennaj i niezaležnaj», — vykazałasia kiraŭnica Biełaruskaha sajuza žančyn i dyrektarka telekanała «Mir» Volha Špileŭskaja.

Jak arhumient u apraŭdańnie jana pryviała toje, što ZŠA raźmiaščajuć jadziernuju zbroju na bazach u Jeŭropie.

«U nas dakładna nie pytalisia», — pakivali hałovami inšyja prapahandysty ŭ studyi, padtrymlivajučy dumku.

Nahadajem, 25 sakavika Uładzimir Pucin abjaviŭ, što da 1 lipienia ŭ Biełarusi skončać budaŭnictva schovišča dla taktyčnaj jadziernaj zbroi. Padčas pasłańnia parłamientu i narodu Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što mienavita ź jahonaj inicyjatyvy jadziernaja zbroja viartajecca ŭ Biełaruś. Śviatłana Cichanoŭskaja abmierkavała heta pytańnie padčas vizitu ŭ ZŠA z daradcam pa nacyjanalnaj biaśpiecy Džejkam Salivanam.

«Ja pra heta nastojliva vioŭ pieramovy z Pucinym». Łukašenka pra namier raźmiaścić jadziernuju zbroju

Kreml aburany pastaŭkami Ukrainie snaradaŭ sa źbiednienym uranam. Ale takija bojeprypasy jość i ŭ Rasii. Što ž chvaluje Maskvu?

Cichanoŭskaja ŭźniała pytańnie jadziernaj zbroi ŭ Biełarusi na sustrečy z Salivanam

Kamientary3

  • daviedka
    09.04.2023
    Špilevskaja, proiznosia rieči, vsiehda podsmatrivajet v svoj tiemnik, kotoryj ona priačiet za čaškoj s bludciem.
  • Smatraščy
    09.04.2023
    Cibie ni za to płaciat, štob ty zadavałaś ecimi vaprosami, panimaješ! Ek-zi-sten-cy-al-ny-mi. Nakaciła sto hram i apraudała!
  • što vy tam naohuł robicie?
    09.04.2023
    Amierikanskoje JAO v Jevropie raźmieŝieno jeŝio v 50-ch hodach prošłoho vieka. Tak čto nie nado tut hnať etu purhu. Kak tolko na horizontie zamajačiło poražienije Rośsii i smiena političieskoho riežima, kak tolko zahovorili o kontrnastuplenii VSU, to niesmieniajemyj pobiežał v Krieml prosiť JAO. Tolko eto pustyje razhovory, Jevropa čiotko dała poniať Kitaju, a Kitaj Putinu, čto davať JAO v ruki nieadiekvatnoho pravitiela nikto nie pozvolit. Miečtajtie dalšie. 

Ciapier čytajuć

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ56

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Zaviaźli ŭ mahnitnych piaskach i ździvilisia cenam u kaviarniach. Biełarus raskazaŭ, jak źjeździŭ ź siamjoj na mašynie ŭ Hruziju5

Biełaruski muziej imia Ivana Łuckieviča rychtuje vystavu da 120‑hodździa «Našaj Nivy» i prosić dapamahčy z ekspanatami3

Takarčuk: Ja ščyra vybačajusia pierad Cichanoŭskim za svaju frazu37

Bielhijski viełahonščyk finišavaŭ ź pierałomami dvuch rebraŭ na «Vuelcie»

Kolkaść zahinułych u vyniku ŭdaru pa składzie bojeprypasaŭ pad Kijevam dasiahnuła 374

Hety zdymak atrymaŭ samuju vysokuju acenku ŭ naminacyi «Partrety žyvioł»

U Rasii vyzvaliŭsia biełaruski mańjak, jakomu prysudzili bolš za 20 hadoŭ za zhvałtavańni1

Z centra horada prybrali dyzielnyja aŭtamabili. Praź niekalki hadoŭ u dziaciej stali zdaraviejšyja lohkija5

«Ja straciŭ 140 susiedziaŭ». Reparciory pabyvali ŭ zonie pavodki ŭ Niepale

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ56

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić