Kultura

Ivan Kirčuk vydaŭ dvuchhadzinny albom-aŭdyjaśpiektakl. Tam 55 trekaŭ!

Na minułym tydni vyjšła novaja solnaja praca lidara hurta «Troica» Ivana Kirčuka pad nazvaj «Varažbit». Heta manumientalny albom!

Ivan Kirčuk padčas prezientacyi svajoj knihi «Kvietki Pieruna» ŭ Akadem-knizie. Fota: «Źviazda»

«Varažbit» składajecca z 55 trekaŭ: heta i apracavanyja narodnyja śpievy, i aŭtarskija tvory Kirčuka, i vieršy, i navat hulni. Dvuchhadzinny rytuał, sieans suviazi z prodkami, biełaruskaja nacyjanalnaja miedytacyja dla daśviedčanych i nieafitaŭ, piša telehram-kanał «Biełaruskaja muzyka».

Archivy Ivana Ivanaviča — heta nieacenny skarb, hukavy ekskurs u minuŭščynu, aŭdyjadokaz isnavańnia mahutnaj tradycyi prodkaŭ, jakaja ryzykuje ŭ najlepšym vypadku zastacca tolki ŭ muziejach. Kirčuk pastupova hetyja archivy apracoŭvaje i źbiraje ŭ aŭdyjaśpiektakli — faktyčna adkryvaje biełarusam biełarusaŭ. 

U kožnaha z hetych 55 trekaŭ svaja mahutnaja enierhietyka, heta dziasiatki maleńkich, ale hłybokich pazłaŭ, jakija ŭ vyniku źbirajucca ŭ adzin manumientalny rytuał. Dakładna, heta nie toj albom, jaki možna prabiehčy ŭ fonavym režymie. Dla taho, kab jon raskryŭsia pierad vami ŭ poŭnaj stupieni, treba sieści i ŭvažliva pasłuchać kožny trek, dazvolić sabie hetuju miedytacyju i adčuć hłybiniu, namalavać sabie vobrazy — tolki tady možna zrazumieć usiu mastackuju i histaryčnuju vartaść «Varažbita». 

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu25

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu

Usie naviny →
Usie naviny

Italjanskaja piceryja ŭ Kryvoj Biarozie znoŭ zapracavała, ale radujucca hetamu nie ŭsie1

Płastykavyja butelki mohuć nie tolki zaśmiečvać akijan, ale i ratavać žyćci delfinaŭ

Dziaŭčyna ŭ Homieli schadziła da stamatołaha i była ŭražanaja canoj. Paśla publičnaha skandału canu źnizili11

25‑hadovy futbalist zbornaj PAR pamior paśla viartańnia z čempijanatu śvietu1

U Iranie ŭskłali adkaznaść za ŭdar pa sudnach u Armuzskim pralivie na «niepadkantrolnyja elemienty»1

Pry raskopkach kala Safii ŭ Połacku znajšli frahmienty ściany XII stahodździa

Kab sačyć za pastaŭkami zbroi Ukrainie, Rasija ŭzłomvaje cyvilnyja kamiery ŭ Jeŭropie1

«A potym čuju voklič kantralora: «Puškin, ty što daŭbanuŭsia?». Mikałaj Dziadok raskazaŭ pra apošnija dni Alesia Puškina ŭ turmie3

Ajatała Chamieniei paabiacaŭ adpomścić za baćku i inšych achviar vajny6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu25

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić