«Jon nam nikoli nie admaŭlaŭ». Kiraŭnik ukrainskaj raźviedki pryznaŭsia, što Ukraina pracavała z Łukašenkam praz deputata Šaŭčenku
Kiraŭnik Hałoŭnaha ŭpraŭleńnia raźviedki Ukrainy Kirył Budanaŭ u svaim intervju prahramie «Roznyja ludzi» zakranuŭ pytańnie adnosin padčas vajny z režymam Łukašenki i kanałaŭ kamunikacyi ź im.

Žurnalist u chodzie intervju źviarnuŭ uvahu na toje, što ź Biełarusi ŭžo dastatkova daŭno ničoha nie lacić na terytoryju Ukrainy i pacikaviŭsia dumkaj Budanava, vynikam čaho heta stała, dypłamatyčnych damoŭlenaściaŭ z Łukašenkam ci jaho strachu pierad adkazam z boku Ukrainy.
Budanaŭ skazaŭ, što heta vynik i taho, i druhoha ŭ kompleksie, a
Łukašenka nie idyjot: jon, maŭlaŭ, zrabiŭ vysnovy z papiaredniaha dośviedu i tamu paŭtareńnia taho, što adbyłosia 24 lutaha 2022 hoda, čakać nie varta.
Adnosna kanałaŭ kamunikacyi z Łukašenkam — to, pavodle słoŭ Budanava, zadziejničali ŭsie mahčymyja kanały, u tym liku i pasrednictva adnaho blizkaha da Łukašenki ŭkrainskaha deputata. Spačatku jon nie nazyvaŭ imia deputata, ale paśla pramoha pytańnia žurnalista skazaŭ, što heta Jaŭhien Šaŭčenka:
«My karystajemsia mahčymaściami jaho kamunikacyi, jaho suviaziami. U pryncypie, my nikoli hetaha mocna nie chavali. I jon efiektyŭny ŭ hetym pracesie. Šaŭčenka dastatkova daŭno dapamahaje nam, davajcie tak heta nazaviom. I nivodnaha razu nie admaŭlaŭ, kali my źviartalisia z peŭnymi prośbami da jaho».
Adnosna taho, ci namahajecca Pucin jašče ŭciahnuć Łukašenku ŭ vajnu, Budanaŭ ličyć, što jon užo straciŭ nadzieju heta zrabić. Patrebnyja bojeprypasy, maŭlaŭ, ź Biełarusi ŭžo praktyčna vyviezienyja, palihony vykarystoŭvajucca — ale na hetym usio.
Nazvanaha Budanavym deputata Jaŭhiena Šaŭčenku biełarusy dobra viedajuć jašče z časoŭ, jakija papiaredničali rasijskamu napadu na Ukrainu z terytoryi Biełarusi. I viedajuć nie z dobraha boku. Hety palityk nabyŭ viadomaść jak aktyŭny prychilnik Łukašenki i jaho palityčny łabist va Ukrainie.
Z samaha pačatku biełaruskich paślavybarčych pratestaŭ Šaŭčenka šmat vykazvaŭsia na biełaruskija temy, na ŭsie łady raschvalvajučy režym i jaho dziejańni, apanientaŭ ža režymu jon usialak plažyŭ.
Sam deputacki status Šaŭčenki biełaruskaja prapahanda ŭsialak vykarystoŭvała dla imitacyi lehitymnaści ciapierašniaj biełaruskaj ułady ŭ vačach palityčnaj elity susiedniaj krainy. Jon naviedvaŭ mnohija prapahandysckija mierapryjemstvy režymu, u tym liku t. zv. Usiebiełaruski narodny schod 2021 hoda, a na «Słavianskim bazary» ŭ tym ža hodzie vystupiŭ navat u roli nie tolki prałukašenkaŭskaha prapahandysta, ale i śpievaka.
Jašče pierad pačatkam šyrokamaštabnaj vajny źjaŭlalisia paviedamleńni pra toje, što suprać Šaŭčenki nibyta zaviedzienaja kryminalnaja sprava, što paśla nie paćvierdziłasia. Paśla pačatku vajny taksama paviedamlałasia pra aryšt Šaŭčenki, a paśla jon prychodziŭ u Viarchoŭnuju Radu ŭ vajskovaj formie, za što padviarhaŭsia asudžeńniu z boku kaleh. Tady jon publična zajaviŭ, što źjaŭlajecca supracoŭnikam Hałoŭnaha ŭpraŭleńnia raźviedki, i pakazaŭ adpaviednaje paśviedčańnie.
Ciapier čytajuć
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Hienierał Biada vylecieŭ praz bakavoje škło «Čajki». Małaviadomaja avaryja 1976 hoda, u jakoj zahinuli druhi čałaviek u BSSR i bajavy lotčyk-hienierał
Kamientary