Śviet1515

Izrail evakujuje ceły horad. Takoje adbyvajecca ŭpieršyniu ŭ historyi dziaržavy

Sderot — izrailski horad z nasielnictvam kala 30 tysiač čałaviek, jakija zajmajucca pieravažna sielskaj haspadarkaj. Jon pabudavany ŭ pačatku 1950-ch hadoŭ u ramkach asvajeńnia pustyni i mieścicca za niekalki kiłamietraŭ ad paŭnočnaj miažy siektara Haza.

Izrailcianie viazuć svaje rečy padčas evakuacyi z horada Sderot na poŭdni Izraila, 15 kastryčnika 2023 h. Urad u niadzielu pačaŭ dobraachvotnuju evakuacyju z horada, raźmieščanaha niedaloka ad miažy ź siektaram Haza, napiaredadni naziemnaha nastupu na terytoryi Paleściny. Fota: Ariel Schalit / AP Photo

Namieśnik mera horada Eład Kalimi raspavioŭ ŭ intervju Times of Israel, što blizu dźviuch tracin nasielnictva ŭžo evakujavanyja, jašče niekalki tysiač pakinuć Sderot u chutkim časie, piša VVS.

Z 7 kastryčnika na horad pryjšłosia 75 rakietnych udaraŭ z boku Hazy. Adna z rakiet razarvałasia ŭ Sderocie ŭ niadzielu.

Biesprecedentnaja dla Izraila evakuacyja nasielnictva idzie pry padtrymcy ŭrada krainy. Ludziej raźmiaščajuć u hatelach Tel-Aviva, Jerusalima i Ejłata.

Pavodle acenki vice-mera, admoviacca ad evakuacyi prykładna 10% žycharoŭ, heta značyć, try tysiačy čałaviek.

«Jość šmat ludziej, jakija adčuvajuć siabie tak ža, jak ja, i jakija kažuć, što vy nie vyciahniecie mianie z majho doma, — kaža adna z takich žycharak Ajelet Šmuel. — I plus da taho, kudy my źbirajemsia iści? Ja pavinna jechać u Tel-Aviŭ? Dyk jany [bajeviki] taksama tudy źbirajucca».

Kamientary15

  • Sierviz Madonna z HDR
    15.10.2023
    Brr, Eto druhoje (c). Biełarusiki dahetul nie zrazumieli, što Izrail - DNR i ŁNR u jakich atrymałasia. Nie daj Boh nam stacca palestyncami na svajej ziamli, ab čym marać Bondaravy i Łukašenki 
  • Monarels
    15.10.2023
    Brr, z čaho vy ŭziali, što naščadki ŭ Hazie, a nie ŭlilisia ŭ 20% nasielnictva Izraila, jakoje skaładajuć araby. Araby, jakija vybrali šlach cyvilizacyi, a nie nialudzkaj dzikaści
  • Priz
    15.10.2023
    Brr, a čto tam było do palestinskoj vioski ? Arabov tam voobŝie nie było, naletieli, otchvatili vieś sievier Afriki, uničtožili vsiu civilizaciju, nauki, kulturu tam, hdie tiepieŕ Turcija, razrušili i razhrabili Jehipiet, sožhli Aleksandriju. Da čto tam hovoriť, evolucija ich nie kosnułaś, kakimi byli, takimi i ostaliś. Nazad v Mieždurieċje i Araviju !

Ciapier čytajuć

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ10

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Padziemny pierachod sa šklanymi kubami na Arłoŭskaj amal hatovy

Samaja vialikaja vioska Biełarusi padrasła amal da 25 tysiač čałaviek4

57‑hadovuju ŭradženku Vińnicy asudzili za kamientary ŭ telehramie. Siabie jana nazyvała «ŭkrainkaj z akupavanaha Minska»21

U niadzielu da +38°S, u paniadziełak da +39°S. Ale čakajucca karotkačasovyja daždžy i navalnicy

Jakaja drama ŭ Iranie! Śviatkavali vychad u płej-of, ale hoł admianili10

Jak zaścierahčy siabie ad śpioki3

«Hieahrafija ŭkrainskich dalokabojnych sankcyj pastajanna pašyrajecca». Zialenski prakamientavaŭ udar «Fłaminha» pa zavodzie, jaki vyrablaje «Arešniki»5

Biełarusa, jaki doŭhi čas žyŭ u Rasii i handlavaŭ zapčastkami, asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»

Na Niamizie abvaliłasia šklanaja ścienka prypynku1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ10

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić